Temná Bojovníčka

20: Prázdno chodieb

Hľadím na svoje obviazané dlane, zranenia ma naozaj pekelne bolia. No na Marichi sa magického ošetrenia nedočkám.

Okrem mňa je v miestnosti už len Theo. Hansa zrejme zobrali do inej ošetrovne, netuším ako na tom teraz je. Juno išiel za ostatnými kráľmi, potrebujú teraz prediskutovať ako v jednotlivých kráľovstvách začnú s výcvikom. Okrem toho je tam s nimi Kalon, ktorý má na starosti výrobu a dodávanie zbraní. V podstate nás tam nepotrebujú. Aj tak nemám silu na hádky, ktoré tam určite prebehnú. Dúfam, že králi budú rešpektovať moju výhru a pridajú sa do boja proti Grulunom. Inak bolo toto všetko úplne zbytočné.

Alát mi doteraz nič nepovedal. Bol tu celý čas, keď mi nejaká ľudská žena zašívala rany a potom ich obviazala. Aj keď mi dala nejaký utlmujúci elixír, bolelo to neskutočným spôsobom. Verím však, že ošetrovateľka je skúsená a že vedela čo robí.

Zahľadím sa na Thea, to ticho medzi nami ma znervózňuje.

,,Povedz niečo," hlesnem. Možno len potrebujem rozptýlenie, niečo čo ma prinúti nemyslieť na boľavé dlane.

,,Nemyslím, že by som na teba teraz mal hovoriť," povie alát trochu stroho. Jemne skrčím obočie, ako to myslí?

,,Prečo?" vyslovím otázku nahlas.

,,Keď ťa Hans hodil o stenu, chcel som ísť za tebou. Kalon ma musel zastaviť fyzickou silou. Záleží mi na tebe až príliš." Pri tej poslednej vete sa prudko nadýchnem. Netuším čo mám so svojou situáciou robiť, neviem čo mám cítiť.

,,Som zmätená Theo," hlesnem. Hľadím na obväz na svojich dlaniach, nedokážem sa mu pozerať do očí.

,,Nechcem na teba tlačiť. No v niektorých chvíľach jednoducho stratím kontrolu. Moje pocity vyplávajú na povrch," prizná trochu sklamane. Akoby sa za to hanbil. Len jemne pokrútim hlavou.

,,Neviem čo sa bude diať s Tobiasom, či ho vôbec získame späť. Nemôžem ho stratiť, no zároveň nemôžem stratiť ani teba. Obaja ste pre mňa až príliš dôležití," uvedomím si.

,,Nemám problém počkať Jessamine. Ty mi za to stojíš," šepne. Konečne k nemu podvihnem pohľad. Ich podoba ma udivuje doteraz. O to horšia je moja situácia. O to viac lákavejšie je zabudnúť na Tobiasa a ostať s Theom.

,,Nechcem ti ublížiť." Tie slová myslím úprimne, bojím sa začať čokoľvek, čo by nás všetkých zmiatlo ešte o to viac.

,,Myslím, že jednému z nás nakoniec bude ublížené, či už to chceš, alebo nie," poznamená. Viem, že má pravdu, hoci nechcem, aby to tak bolo. Znovu sa zapozerám na zranené ruky.

,,Necítila som žiadnu bolesť. Keď mi zasekol meč do dlaní, vôbec som to necítila. Teraz ma to bolí až príliš, no v boji som to nevnímala. A viem určite, že za to nemôže adrenalín," poviem mu. Mal by o tom vedieť. Alát sa mňa len v tichosti hľadí, vôbec nič nehovorí.

,,Keď súboj skončil a ja som pozrela na svoje dlane, lietal okolo nich tmavý dym. Vyzeralo to presne ako Lunina mágia," hlesnem. Theo spozornie, už pochopí čo sa mu tu snažím naznačiť.

,,Si si istá?" opýta sa tichým hlasom. Len ticho prikývnem.

,,Jessamine," ozve sa Juno od dverí. Prekvapene sa strhnem, alát sa vystrie. Ani som si neuvedomila, že sa hrbil.

,,Králi odsúhlasili, že sa postavia do boja proti Grulunom. Nathaniel pošle svojich vycvičených Lovcov do ostatných kráľovstiev a Kalon im tam dodá zbrane," oznámi mi mladý kráľ.