Temná Bojovníčka

21: Bojím sa pravdy

Jessamine vojde do izby chvíľu po tom, čo sa usadím na jej posteľ. Zľakne sa, no vôbec sa jej nečudujem. Ja by som na jej mieste reagovala rovnako.

,,Luna," hlesne. V izbe už je tma, no ja napriek tomu veľmi dobre vidím strach v jej očiach. Zrejme si pamätá naše posledné stretnutie. Ako ju moja temnota mučila.

,,Prečo si na Marichi?" nedá mi to. Viem, že sme tu podľa červených stromov, ktoré som si všimla za oknom. Také nikde v Site nie sú.

,,Čo to má znamenať Luna? Veď si ma tu našla," rozhodí rukami. Všimnem si, že má poranené dlane.

,,Našla ťa moja mágia. Pretože som jej prikázala nech ťa nájde," odvrknem jej rovnako drzo. Tento rozhovor dopadne katastrofálne, to už viem teraz.

,,Vie Theo, že si tu?" opýta sa a ja prekvapene zažmurkám.

,,Theo je tu tiež?" čudujem sa. Možno som to mala očakávať, Jessamine má predsa oboch alátov obmotaných okolo prsta.

,,Luna môžeš mi vysvetliť čo tu dopekla robíš?" zatne dievča sánku. Rozsvieti lampu, ktorú má na stole, aby na mňa lepšie videla. Vyzerá unavene, pod očami má kruhy a je vychudnutejšia než si pamätám. Okrem toho si všimnem obväzy na jej dlaniach. Čo sa jej tu stalo?

,,Potrebujem tvoju pomoc," vyslovím, hoci to uznávam len nerada. Jessamine prekvapene zažmurká. Musí byť poriadne vyvedená z miery.

Opatrne si sadne na stoličku, ktorá už je odsunutá. Vôbec nepoužíva ruky, musela si ich nejako vážne poraniť.

,,Prečo by som ti mala pomáhať?" Presne tento prístup som očakávala. Pochybujem, že z nej niečo dostanem, no musím sa o to aspoň pokúsiť.

,,Už si našla Tobiasa?" opýtam sa provokatívne. Podľa jej reakcie usudzujem, že som našla tú správnu páku. Tí dvaja by jeden pre druhého spravili čokoľvek. Je jednoduché zneužiť to.

,,Vieš čo je s ním zle?" opýta sa Jessamine prekvapene.

,,Poviem ti čo potrebuješ vedieť. No chcem sa pýtať prvá," vyzvem ju. Jessamine vystrčí bradu, zvažuje moju ponuku.

,,Ako viem, že mi neklameš?"

,,Prečo by ťa hľadala len tak? Naozaj s tebou potrebujem hovoriť, inak by som tu nebola." Dievča na mňa stále nedôverčivo hľadí.

,,Fajn," odvrkne napokon. ,,Pýtaj sa." Odľahne mi, bála som sa, že po tom všetkom mi naozaj nebude veriť. No obe vieme, že by sme tu takto nesedeli, ak by to naozaj nebolo súrne.

,,Prečo ste na Marichi?" začnem. Nedá mi to, myslela som, že ostanú v Site.

,,Pomáhame kráľom a Lovcom pripraviť sa na stret s Grulunmi," odpovie, načo hneď vyprsknem.

,,Prečo? Toto nie je vaša vojna," rozhodím rukami.

,,Kvôli Tobiasovi. Chceme ho získať späť. Okrem toho niekto tých Grulunov zastaviť musí. Je lepšie ak ich zastavia už tu na Marichi, pretože Sita proti nim nemá najmenšiu šancu," vysvetlí mi.

,,Gruluni do Sity nevkročia," vyhlásim pevný hlasom. Kvôli tomu som predsa obetovala aláta.

,,Ako to vieš? Sama si povedala, že už nie je zapečatená. Okrem toho do nej teraz vedie energetický tunel priamo z Vinasy," argumentuje dievča.

,,Naozaj sa nemáte čoho báť. Nemusíte tu vôbec byť," pokrútim hlavou. Možno by som po tomto mala ísť pohľadať Thea. Alát mi dosť chýba, okrem toho chcem vedieť ako sa mu darí.