Išla som za ním.Zrýchlil krok keď si všimol že idem za ním.Dalo by sa povedať že skoro bežal.Zavrel sa na WC.Nevedela som čo teraz robiť.No čo už trapas či netrapas musím ísť za ním.Proste musím...opakovala som si v hlave.Hanblivo som otvorila dvere od mužských WC.Vošla som dnu,fú našťastie tam nikto nebol len ON! Stál nad umývadlom a osviežoval si tvár vodou.Pomaly som zavrela dvere a tým som upútala jeho pozornosť. „Čo tu chceš? Nevidíš alebo si slepá?! Toto je pánske WC !! ..“ v očiach mal veľkú nenávisť,ktorú si vybíjal na mne. „No čo tu tak stojíš ? povec už konečne niečo, alebo vypadni!“ vyprskol na mňa.Chvíľku som si myslela že ma tam chce na mieste zabiť.Opatrne som podišla k nemu. „Ja..ja prepáč ak som ťa vyrušila alebo nejak nahnevala,vieš videla som ťa v reštaurácii ako si vybuchol a viem nepoznám ťa ,ale len som sa chcela uisťiť že si v poriadku..tak si v poriadku ?“ neisto som dokončila ten moj preslov.Vypúlil na mňa oči.Musím povedať že tie jeho oči boli dokonalo čokoládové. „Hm..áno som v poriadku. Ale myslím že to už nieje tvoja vec.Po prvé nepoznám ťa a sorry ani nechcem a po druhé do mojich osobných problémov ťa nič nieje.“ Vážne dopovedal a ja som sa cítila ako vtierka.Pomaly sa rozhodoval čo urobí teraz ,obišiel ma a chcel odísť.Zrazu z reštaurácie bolo počuť krik a plač.Zem sa začala triasť a zrazu nastal veľký výbuch.Toho dokonalého chlapca spolu so mnou odhodilo do zadu..Po menšom šoku som sa postavila a celá roztrasená som sa začala obzerať dookola.Všade bol len dym.No zrazu sa v tom dyme ocitol neznámy obrys postavy.Blížil sa ku mne.Bol to môj pán Neznámy.Nahlas si odkašlával a podal mi ruku aby mi pomohol vztať.Pomaly a nežne ma postavil. „Si ókej ? ..si zranená?“ opýtal sa vážne ale cítila som tam malý záujem. Ja celá otrasená som nemala potuchy čo mám povedať.Prekvapilo ma už len to že mi pomohol vztať a už vôbec nehovorím o tom že ho zaujíma ako sa mám a či som v poriadku.Pomaly som prikývla.. „Hmm..je mi fajn len som sa trochu zľakla..preboha čo sa to vlastne stalo?!!“ skoro som vykríkla, stále som si to neuvedomovala.Veď reštaurácia VYBUCHLA! Alebo niečo také.Nenámy vložil svoju ruku do mojej a jemne ma potiahol smerom k dverám ktoré viedli do jedálne.Skoro som odpadla keď som tam uvidela všetko zničené,pováľané a v čiernom dyme.Rýchlo som hľadala svoju mamu.Ležala v kŕčoch pri našom vtedajšom stole.Mala poranené brucho a ťažko dýchala.Hneď som sa za ňou rozbehla a snažila som sa ju postaviť.Keď sa mi to nedarilo snažila som sa privolať pomoc.Samozrejme že sa tam všetci starali len o seba.Zrazu som pocítila menší vánok.A zničoho nič mi niekto pomáhal zdvihnúť moju poranenú mamku.Bol to zase moj pán Neznámy.Poslala som mu ďakovný úsmev ,len ma trochu zarazilo že pomáhal mne a nie svojej rodine.Radšej som sa ho na nič nepýtala,viem že by mi aj tak neodpovedal.Opatrne sme vytiahli moju mamu z reštaurácie.Keď sme višli poobzerala som sa naokolo.Všade boli zranený a ustráchaný ľudia.Neznámy mi mamu pomohol položiť na zem nedaleko od reštaurácie.Sadla som si k nej a ani som to nestihla zaregistrovať Neznámy kráčal preč.Asi išiel k svojmu autu.Za pár sekúnd som počula sirény,dorazila polícia a záchranka.Z áut vybehli policajti a začali prečesávať okolie,vošli aj do reštaurácie.Prišla ku mne veľmi milá doktorka a spýtala sa či som v poriadku a následne začala kontrolovať moju mamu.Ja som hneď prikývla. „Musíme ju dôkladne vyšetriť v našej nemocnici.Asi sa ju poranili veľmi ostré črepiny.Myslím že ide o vnútorné krvácanie.Chlapci!“ zakričala na záchranárov ktorý pribehli s nosítkami.Na nosítkach moju mamu viezli k sanitke.Chcela som ísť s ňou ale doktorka mi povedala že si mám ísť oddýchnuť domov.Nechcela som ju poslúchnuť ale ona na tom trvala.Tak som sa rozhodla že ju poslúchnemale v tom mi to došlo, veď ja vlastne neviem kde bývame !..to je prúser ,to je prúser opakovala som si v hlave.Tak som si povedala že pôjdem len tak rovno po ulici a možno náš dom nájdem.Po 5 minútach na mňa zatrúbilo auto.Nepozerala som sa tým smerom.Ale auto hneď zastalo na obrubníku.Jedným očkom som sa obzrela.Bolo to krásne strieborné Lamborginy.O pár stotín sa otvorili dvere a vystúpil z nich môj pán Neznámy.
