Madison Forbes

Časť-5

Bol ďalší deň. Pondelok. Bola som nevyspatá lebo som sa celú noc učila. Ako vždy dala som si raňajky, a spravila rannu hygienu. Dnes som si obliekala také čierne tielko/tričko a k tomu modré rifle. Vlasy som si dala do vysokého copu.

Dnes ideme po dlhom čase všetky spolu do školy. Takže sa teším. „ Caroline poď už ináč pôjdeš busom" zakričala som na Caroline lebo jej všetko vždy trvá. Nech sa naučí vstávať skôr keď nič nestihla.
„ Veď už idem" povedala otrávené.
Už sme boli v aute a šli sme po Bon-bý a Elenu. Vlastne som si uvedomila že Bonnie a Caroline nevedia o upíroch.
Zastavili sme sa u Bonnie a tá si sadla do zadu ku Caroline. Potom sme šli po Elenu a tá sú sadla dopredu ako vždy. Ako kedysi. Pomyslela som si.

„ Pusti pesničky " povedala mi Bonnie.
Pustila som Die for you - the Weekend.
Všetky sme spievali.

„ Vystupovať" povedala som keď sme boli pred školou. Všetky sme vyšli z auta a Bonnie a Caroline a Elena už šli. „ Elena môžeš na chvíľu?" spýtala som sa jej.
„ Jasné čo sa deje?" opýtala sa ma.
„ Podľa mňa by si mala dať šancu Stefanovi" povedala som jej. Nadýchala sa a chcela niečo povedať a zakryla som jej pusu. „ Počúvaj ma neradím ti ako kamarátka Stefana ,a ale ako najlepšia kamarátka Eleny Gilbertovej" povedala som a ona sa zasmiala. „ Včera som sa s ním rozprávala a bol ku mne úprimný. A nechcem aby si mu dala šancu len kôli tomu že bol ku mne úprimný, ale kôli tomu že keď si s ním bola, bola si po dlhej dobre konečne šťastná. Videla som to na tebe. A keď si šťastná ty som a ja. Pamätaj si prosím čo som ti povedala." povedala som jej. Objala ma a tak som ju objala tiež. „ Dobre Mads ďakujem že si mi to povedala. Popremýšľam o tom" povedala mi. Usmiala som sa. A šli sme do školy. Keď som prišla ku skrinke stál tam Stefan. Elena šla niekde za Jeremym.
„ Ahoj Stefan" povedala som mu keď som prišla ku skrinke. „ Ďakujem Mads" povedal mi. Usmiala som sa na neho.
„ Nerobím to len pre teba ale aj pre Elenu. A nepočúvaj cudzie rozhovory. Je to neslušné" povedala som mu a on sa zasmial. „ Vážne ďakujem " povedal mi
znovu. „ To je dobré. Nemusíš ďakovať" povedala som mu. „ Ale ak jej ublížiš tak ti do srdca vrazím drevený kolík" povedala som mu a milo som sa usmiala.
A on sa zasmial. „ Budem to mať na pamäti" povedal mi a šiel do triedy.

Keď sme skončili v škole zaviezla som všetky domov. Keď som prišla domov bola som zničená. Tie písomky bol strašne. Skoro nič som nevedela. Som zvedavá ako to dopadne. Odhodila som tašku niekde do kúta a šla som do lesa.
Pýtate sa na čo do lesa? Lebo si potrebujem zohnať nejakú zbraň alebo niečo. Stefanovi verím ale Damonovi nie.
Po 2 hodinách som sa vrátila domov. V lese som si vyrobila zopár kolilov z dreva. Jeden som si dala do školskej tašky, jeden pod vankúš, ďalší pod posteľ, do šuflíka, pod gauč, do kúpeľne, jeden som si dala pod matrac, jeden ku Caroline, dva na terasu, do kvetináčov. A ešte mám jeden ktorý si dám v škole do skrinky. Vyrobila som taktiež aj pre Elenu, Bonnie a Caroline. Neviem ako to Bonnie a Caroline poviem ale chcete to zatiaľ čas. Ale Elene ich môžem dať hneď teraz. Asi sa pýtate ako to že viem rezať z dreva keď som dievča, úplne jednoducho.

Keď som prišla pred Eleny dom zaklopala som na dvere a otvorila mi Jenna.
„ Ahoj Jenna dlho sme sa nevideli" povedala som jej. „ Madison. Ahoj. ako sa máš?" Opýtala sa ma. „ Ja dobre a ty?" usmiala som sa na ňu. „ Celkom to ide" odpovedala mi. „ Je Elena doma?" Spýtala som ja jej. „ Áno je horev izbe" povedala mi a šla som ku Elene do izby. Zaklopala som jej na dvere. „ Ďalej" zakričala.
„ Ahoj" povedala som jej. „ Ahoj čo tu robíš?" Spýtala sa milo. „ Niečo som ti priniesla" povedala som jej. „ Čo si zasa bola na nákupoch" povedala a zasmiala sa. „ Nie tak celkom" odpovedala som jej.
Vytiahla som z tašky 3 kolíky. „ Čo to je?"
Opýtala sa ma. Sadla som si k nej na posteľ. „ To je kolík. Keď ho bodneš upírovi do srdca zabiješ ho" povedala som jej. „ Ty mi dávaš zbraň?!" Spýtala sa. „ Elena počúvaj musíš sa o všetkom porozprávať so Stefanom. Ja som ti to priniesla aby si sa mala čím brániť. Ja ich mám niekoľko skrytých po dome." Povedala som jej vážnym hlasom.

- Elena : Pov -

To si snáď zo mňa robí srandu. Dáva mi vražednú zbraň. „ Elena viem že to nechápeš ale ja ti to vysvetľovať nebudem. Musíš sa o tom porozprávať so Stefanom." Povedala mi Madison a kývla som hlavou. „ A ešte jedna vec" povedala mi. Bože bojím sa čo mi chce ešte povedať. „ Budeme o tom musieť povedať Caroline a Bonnie" povedala mi. Akoby sa mi svet zastavil. „ Blazniš?!" Zvýšila som hlas. „ Nie Elena. Sú to moje. Naše kamarátky a Caroline je moja sestra. Musia to vedieť aby sa vedeli ochrániť.
Nebudeme predsa riskovať ich životy Elena!" Povedala mi rovnakým tónom ako ja. „ Ale čo keď sa im niečo stane!" Povedala som jej. „ To sa im môže stať aj bez toho. Musia to vedieť presne preto aby sa vedeli ochrániť a aby sa im nič nestalo. Ja tiež nie som z toho nadšená, ale ja riskovať nebudem že sa to dozvedia keď budem na ich pohrebe" zasa zvýšila hlas. „ Fajn máš pravdu" ustúpila som. Nikdy nemalo zmysel sa s ňou hádať vždy dosiahla svoje. „ Tu máš tie kolíky skovaj si ich niekde kde ich rýchlo nájdeš ale aby ich nenašiel niekto iný." Povedala mi. Kývla som hlavou.
Šla už preč a pred dverami sa zastavila ale neotočila sa. „ Mala by si sa stretnúť so Stefanom" povedala a odišla. Vedela som že musím. Vedela som že má pravdu a to ma štvalo najviac. Nie to že sa budem musieť stretnúť zo Stefanom ale všetko. Štvalo má všetko. Jeden kolík som si dala pod vankúš aby som ho mala na dosah ruky. Druhý do školskej tašky. A tretí som dala dole do obývačky do gauča medzi sedačky. Musela som nenapadne lebo tam bola Jenna.

Takže to by bola ďalšia kapitola. Čo myslíte? S láskou L<3