WIP 2023 SUMMER COMPETITION

Vyššia moc

Píše: Ada

Téma: 1 – Vyšší moc

Text povídky:

Ďaľší deň v škole. Ďaľší deň pozerania sa na ňu.
Ďaľší deň zisťovania, že ona je šťastnejšia bezo mňa a že tak to už navždy bude.
Ani sa na mňa za celý deň nepozrie, pritom sme spolu toho tak veľa prežili. Keď sme sa spolu prechádzali po uliciach Seoulu pri rieke a zapadajúce oranžové slnko nás štípalo v očiach. Keď som v ruke zvieral tú jej útlu s dokonalou manikúrou. Keď sa smiala na mojich rečiach, ktoré všetkým ostatným prišli čudné a potom si zaborila hlavu do mojej hrude, pretože nechcela, aby som ju videl, ako sa dusí smiechom.
Myslel som, že to potrvá už navždy, no všetko sa to zlomilo, keď som raz prišiel zaniesť jedlo zákazníkovi u ktorého som ju našiel, ako sa spolu bozkávali. V tom momente to všetko skončilo a moje srdce sa rozpadlo na milión kúskov, ktoré už nikdy nebudú opäť spojené. Myslel som si, že máme len jeden druhého a neexistuje pre nás nikto iný. Zrejme som sa mýlil.

Sedím v škole a hľadím pred seba, kde každý deň sedávala, otáčala sa na mňa a radostne sa usmievala. Ja som jej úsmev s radosťou oplatil. No dnes už sa na mňa ani nepozrie. Hneď po tom, čo som Soeyun pred týždňom našiel so svalnatým, no veľmi pohľadným opáleným mužom, ktorý si len objednal jedlo a pravdepodobne ani len netušil, že má priateľa, sa mi nahrnuli slzy do očí. No nezmohol som sa na nič viac ako na jednoduchú otázku: ,,Prečo?"
Čakal som čokoľvek. Čakal som, že mi to vysvetlí, že to nebolo tak, ako to vyzeralo. Čakal som, že bude plakať či kričať. No nečakal som jej odpoveď:
,,Medzi nami to nikdy nefungovalo, Yoongi."
Toto ma zlomilo. S plačom som vybehol von a utekal domov, kde som zbytok dňa preplakal.
Soeyun mi chýba každý deň, no vyzerá to tak, že ona už na mňa dávno zabudla. Tak veľmi som ju miloval a stále milujem. Ani neviete, ako to bolí.

Práve som bol na obede s mojím kamarátom Mingim, ktorému som povedal všetko o Soeyun. To ako som ju miloval aj to že ma podvádzala.
,,Mal by si jej povedať, ak sa k nej chceš aj cez to všetko vrátiť." Povedal Mingi a zahľadel sa na mňa počas toho, ako jedol.
,,Ona už so mnou ale nechce byť. Jasne to povedala." Sklopil som pohľad a napil sa z môjho čaju. Mingi musel vidieť, že ma to riadne zožiera.
,,Sakra Yoongi, to dievča ťa podvádzalo a ty sa k nej chceš vracať?! Nestojí ti za to. Neboj sa, príde niekto lepší. Sľubujem." Povedal Mingi.
,,Lenže ja nikoho iného nechcem." Odvetil som smutne." Mingi ma podporil chytením mojej ruky. Vie, že sa veľmi rád držím za ruku a okrem toho to vždy pomôže.

Keď som prišiel domov, bol som veľmi unavený po celom dni. Celý čas som premýšľal len nad tým, ako veľmi mi Soeyun chýba a ako úžasne mi s ňou bolo. Bola ako moja droga. O to viac ma ničilo, že som vedel, že takto dobre mi už nikdy nebude. Nie, keď už v živote nebudem mať ju.
Ľahol som si na posteľ a zatvoril oči. Nebol som unavený. Chcel som jednoducho len na chvíľu preč od tohto všetkého. Chcel som naspäť svoju lásku, dal by som za to všetko na svete, len, aby sme zase mohli byť spolu. Po chvíli rozmýšľania som zaspal. Vo svojom krásnom sne som videl žiariace slnko a dievča s krásnymi dlhými vlasmi, ktoré bežalo na lúke. Jej rozpustené vlasy za ňou viali ako svadobný závoj. Bola šťastná a bežala stále ďalej k slnku. Vedel som, že je to ona. Moja jediná láska, o ktorú som práve prišiel.

Tak nádherný sen, no pritom tak neskutočný a vzdialený. Chcel som len na chvíľu utiecť od svojich pocitov, no moja láska ma prenasledovala aj v spánku. Nemal som od nej kam utiecť.

Zobudil som sa až večer. Slnko bolo už napoly zapadnuté, keď som neochotne otvoril svoje oči. Porozhliadol som sa po svojej izbe až k oknu, aby som zistil, že som celé poobedie prespal. Zodvihol som sa z postele a spustil nohy dole. Pretrel som si oči a postavil sa na studené drevené parkety, ktoré pokrývali podlahu. Zo svojej skrine som si len veľmi pomaly vybral ponožky a sivý mikinu, ktorú som si hneď obliekol a nasadil si na hlavu kapucňu. Rozišiel som sa von z izby smerom do predsiene, kde som si nasadil ponožky a obul tenisky. Potrebujem ísť na čerstvý vzduch aspoň na chvíľu, kým sa úplne nezbláznim v tomto dome sám so sebou. Chytil som kľučku a hneď na to za sebou aj zabuchol. Neobťažoval som sa zamykaním dverí, aj tak sem nikto nepríde. Koho by zaujímal taký malý dom?