Začalo sa moje klasické ráno.
Opäť som zaspala do školy, zlyhal mi nejako budík, počkať môže to byť aj tým, že som si ho večer nenastavila lebo unavená som si konečne ľahla do mojej dokonalo mäkkej vždy voňavej postele, kde som ležala len ja a ešte Emil, aby bolo jasné nie je to žiaden sexi 16 ročný lámač sŕdc s tehličkami, čo by sa z nich dal dom postaviť . Je to len môj plyšák, ktorého som dostala od ocina na Valentína. Ehm, aspoň niekto na mňa myslel. Ďakujem oci, aj ja ťa mám skutočne rada. Keby nebolo teba tak by som spávala sama!
No dobre, takže kde som to skončila aha! Moje klasické ráno.
Nevýhoda každého rana je tá, že hneď ako vstanem z postele tak sa vidím v zrkadle na kolko je hneď oproti. Ani si neviete predstaviť aký ranný šok ráno zažívam. Premýšľala som čo s tým zrkadlom spravím, aby som nemala posratý deň hneď z rána. Nie že by som bola nejaká ťažko zakomplexovaná tínedžerka ale poviem Vám že moje ranné vlasy nie sú žiadna sláva.
Tak konečne som sa dokopala k tomu aby som sa vôbec postavila z postele. Druhý šok ma čakal, hneď ako som ťukla do mobilu nech ma oslní jeho ako inak nestiahnutým jasom. Neviem prečo ale nikdy večer nemyslím na moje ráno. Vždy rano si poviem že večer si naozaj ten jas stíšim nech mi to nevybije oči a aby som bola schopná pozrieť sa na čas ktorý mi veľkými číslicami blikal na uzamknutom mobile.
Keď sa mi ako tak rozvidnelo pred očami a bola som schopná zistit kolko je hodín tak prišiel opätovný šok!
Preboha! To nemyslíte vážne! Nie! Nie! Nie! Nemôže byť predsa 6:35, keď pred chvíľkou bolo desať hodín večer! Sotva som zaspala a už je 6:35! Utekala som do kúpeľne umyť sa, rýchlo na wc, rozčapila som skriňu že sa dvere rozleteli na všetky svetové strany.
Vytiahla som prvé tričko ktoré bolo na vrchole komínka. Nie na darmo sa vraví že ten kto je na vrchole potravinového reťazca vyhráva!
Inak to nebolo ani s mojim tričkom. Lenže problém tu bol v tom, že to tričko som mala v škole aj minule kedže moja mamina je rýchla ako blesk a už ho stihla oprať aj ožehliť. Takže si opäť obkiekam to isté tričko s Garfieldom na obrázku. Veľmi vkusné tričko som doplnila roztrhanými džínami. Keď som už bola oblečená, schmatla som školský vak a bežala dole po schodoch. Mala som celkom naponáhlo, kedže 6:59 mi išiel bus. Schmatla som nejaké pečivo, ktoré opustené ležalo na kuchynskom stole. Celkom zvláštne,že tam bolo samé, kedže bolo vážne vynikajúce, mäkký croisant plnený nejakou čokoládou ktorá mu dodávala tú jedinečnú chuť. Ked som sa už obúvala do mojich najobľúbenejších no i tak stále špinavých tenisiek, tak ma napadlo, že nie je až tak teplo tak som bežala s croisantom v ústach taškou prevesenou na jednom pleci a s jednou nezašnúrovanou teniskou a druhou len tak pofidérne po mikinu do izby. Do toho všetkého mi začal pípať mobil, ale bol to len Orange, čo ma neprekvapovalo. S Orangom si naozaj skvele rozumieme, píšeme si v celku často.
A keď som už bola pripravená začať môj krásny školský deň tak som sa rozbehla na zastávku kedže bolo 6:57, dobehla som len tak tak. Zadychčaná ako keby som bežala najmenej 2 kilometre.
Konečne ma čakal aj nejaký príjemný šok v dnešnom hektickom dni!
