Ľudia moji neuverite!
Zasa je ráno. Nečakane. Pre tento krát som vstala s tažkosťami ale predsa vstala! Ani som nezaspala, myslím, že moji rodičia môžu byť na mna hrdí. Samozrejme, že nie až tak ako napríklad boli hrdí rodičia Edmunda Hillaryho, keď ako prvý zdolal Mount Everest. Ale môžu....
Len si predstavte že váš syn zdolá "horu" sveta a zapíše sa do histórie.
Aký by to bol asi tak pocit byť napríklad v Guinessovej knihe rekordov?
Myslím že sa tam tak ľahko nedostanem, ale mozno je to len môj pocit, mozno hlboko vo mne niekde bdie skrytý talent napríklad na zdvihanie ťažkých veci. Silno pochybujem keď neviem otvoriť ani zavretú fľašu. Ale nechajme sa prekvapiť.
Okej, načase sa vrátiť späť sem, do krutej reality, plnej nezdravej stravy, fast-foodov, škaredých chlapcov, negatívnych ľudí a špinavého riadu ktorý treba umyť...
Mamina tvrdí, že by som mala ísť vysávať, ale ja ten názor s ňou nezdieľam.
Nemyslím, že by to nepočkalo ešte 2 dni, keďže mám naozaj ale naozaj nabitý program! Písala mi Alex, ževraj sa so mnou musí porozprávať a stretnúť, ževraj je to dosť vazne, okrem iného a že mi musí ukázať jej nové hodinky, že sú skutočne úžasné.....
Tak teda sme sa dohodli, že o hoďku sa stretneme pred športovou halou a pôjdeme do Cafe Place, čiže tam kde vždy.
Myslím, že takýmto štýlom to nestihnem ani keby som veľmi chcela. Musím si ísť este umyť vlasy, namaľovať sa, obliecť sa samozrejme tiež a pripraviť sa, veď to poznáte. Rozmýšľam, že čo si oblečiem, lebo fakt neviem. Nemám chuť a ani čas popravde na to aby som si teraz vytvorila nejaký dokonalý outfit, čiže biele tričko, roztrhané rifle, biele tenisky slnečné okuliare a dopočutia.
Veď predsa idem len s Alex.
....
Myslím že som ready a možem vyraziť.
Cestou mi zapípal mobil, nevedela som najprv či to bol messenger, Facebook, sprava alebo čo to vlastne bolo. Myslela som si, že mi piše Alex, že kde som, lebo som klasicky meškala, ale už som bola takmer na mieste tak som si povedala, že kašlem na to.
V diaľke som už videla Alex , ale nebola som si istá, či je to ona, lebo tam nebola sama.
Nedalo mi to a predsa len som sa pozrela do mobilu.
Správa od *Alex moja láska jediná, ktorú veľmi ľúbim ❤️❤️❤️*
( nevšímajte si to, ona sa mi tak uložila do mobilu...)
Otvorila som ju a čítam.... "Mám pre teba malilililililinké prekvapenie, teraz už viem, že neodmietneš, pretože by bolo blbé sa vraciat späť, keď si uz skoro pri nas, aj z takeho dôvodu ti to píšem až teraz. Neďakuj a kráčaj... s láskou tá pred tebou..."
Fakt som nevedela čo si mám o tom myslieť... Rada chodím s kamarátmi von, len mi prišlo čudné ze nepovedala skôr, s kym ideme...
Bola som ďaleko na to aby som jasne videla kto tam je, ale stale som sa približovala a približovala a dokázala som jasne rozpoznať koho úsmev je po Alex boku....
Áno bol to Luke!
Vyzeral ako by šiel na rande alebo ako, ako...ehm proste úžasne!
Nikdy som ho takto oblečeného nevidela. Samozrejme, že sa obliekal vždy pekne ale nikdy nie takto.
Nikdy nie tak PEKNE.
Vždy nosil nejaké volne šortky, väčšie tričká, basketbalové tenisky a tak podobne. Veď bodaj by nie, keď hrával basket...
Ale teraz, teraz to bolo úplne niečo iné.
Vygélované vlasy hore alias "travicka" na hlave. Mal na sebe bielu košeľu a v ruke 1 ružu.
Nechápala som absolútne, lebo takeho som ho nikdy pred tym nevidela.
Páčil sa mi.
Viac ako inokedy.
Vždy sa mi páčil.
Ale teraz sa mi páčil čoraz viac.
Mala som taký zvláštny pocit.
Akoby som sa hanbila.
Nechápem prečo.
Ved sme dlhoročný kamaráti.
Išlo tu o nieco iné.
Ako inokedy.
Nie o kamarátstvo.
....
Srdce mi búchalo ako o preteky. Možno na to ani nebol dôvod, ale nedal sa ten pocit zastaviť. Akoby záplava. Alebo dážď. Ano dážď!
Pekný dážď ale popri tom zvláštny pocit všetkého .
Bol to pekný moment ako dážď, ale moje pocity boli zmiešané. Podal mi tú ružu, jeho ústa sa dotkli môjho líca.
"Si naozaj veľmi pekná."
Stala som pred ním a nevedela čo sa deje. Nevedela som čo mám robit. A to vobec nie čo povedať.
Vždy som si s nim mala čo povedať, stale sme nieco kecali ale teraz teraz nie. Teraz sme sa len na seba pozerali....
.....
...
.
"No čum na tie hodinky! Nie sú brutálne?"
".....halo, halooooo tu som."
"OH áno sú skutočne ehm waw. "
"Že hej? Mala som na výber ešte také strieborno ružové, chápeš strieborné hodinky a ružový ciferník..ale nakoniec som sa rozhodla pre tieto. Veď predsa zlatá je teraz opäť v kurze."
"Počúva ma tu niekto?"
"Ehm"-zahmkal Luke.
Ďakujem, že ste sa dostali až sem! Cením si, že to niekto číta a dúfam že vás to baví:) ak máte nejaké námietky alebo požiadavky kľudne píšte.
Dúfam že čitateľov bude len pribúdať!
S láskou vaša Bell.
