Lesom... okolo rieky... cez lúku až k malému domčeku uprostred rozkvitnutej záhrady so starou čerešňou a závojmi z povešaného prádla. Tá cesta pripadala byť Seungminovi sťa zo sna... Nikdy predtým sa však nedostal tak blízko, aby mohol otvoriť malú drevenú bráničku.
Presne vo chvíli, kedy ju za sebou privrel, zbadal, ako k nemu rýchlo kráča pochudnutá starká. Len čo zbadala biely koniec huňatého chvosta, priložila si prsty k rozochveným perám.
Zakalené starostlivé iskričky v jej očiach skončili spýtavo na Seungminovej tvári. Ten oparne pohladil lišiaka medzi ušami, aby odkryl jeho hlavu.
"Nenašiel som zranenia... zrejme sa ho báli."
ღ
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
