Prvýkrát sa naše oči stretli

0 0 0
                                    

Bol to deň kedy som prvýkrát spala v novom dome, v novom prostredí. Poprosila som mamu či môžem ísť ešte pred domom na ihrisko. Mamina mi povedala: "áno Larisa môžeš". Keď som tam prišla bol tam jeden chalan. Vlasy mal tmavo čierne, oči mal hnedo-zelené, správal sa divne. Prišiel ku mne a povedal či si idem zahrať futbal, povedala som áno jasné. Hrali sme futbal v kuse sa na mňa pozeral a dával ma v kuse do svojho tímu. Volal sa Lucas. Ubehlo niekoľko týždňov ja som sa už zabývala, stále sme chodievali hrať poobede futbal až do večera.  Stále ma dával do svojho tímu... Prežili sme spolu krásne dni. Raz večer na ihrisku sme zostali sami, sadli sme si spolu na  húpačky a on mi povedal presne toto:

Lucas: Vieš Larisa páči sa mi jedno dievča

Ja: faakt tak to je super a poznám ju?

Lucas: Asi áno možno

Ja: A kde býva?

Lucas: tu neďaleko ihriska

Ja: hmm tak to je super

Lucas:  Má modré tričko a čierne gate

Ja: aha.... 

Lucas: sedí vedľa mňa...

Vtedy som si uvedomila že mi vyznal lásku. Bol to prvý chalan ktorý mi takto pekne vyznal lásku. Vyznala som mu ju tiež tak isto ako on mne. Keď sme si vyznali lásku išli sme spolu na ďalšie ihrisko ku škôlke. Sadli sme si na lavičku a on sa ma opýtal či s ním  chcem chodiť. Povedala som mu že neviem, tak on mi povedal že mu mám napísať. Zobral ma ešte na jedno pole, kde sme si sadli a dívali sa na západ slnka. Dával mi kvety do vlasov a ja som sa vždy bála že mi tam dá chrobáka... Chodievali sme von každý deň a cítili sme obaja ten pocit lásky. Bol to ten najlepší pocit na svete. Napísala som mu síce až o pol roka áno... ale napísala a to sa cení.  Začali sme spolu chodiť... Bolo to také krásne a také detské... 

Vous avez atteint le dernier des chapitres publiés.

⏰ Dernière mise à jour : Aug 25, 2023 ⏰

Ajoutez cette histoire à votre Bibliothèque pour être informé des nouveaux chapitres !

Už Nikdy_Možno RazOù les histoires vivent. Découvrez maintenant