What if they find out? (PaulPat sk/cz)

4. Meeting z Blue Army

Večer o asi 5 som sa zobudil. Zívol som si a pozrel na Pata ktorý na mne spal ako zabitý. Usmial som sa a dako si sadol.

Po chvíli sa aj Pat zobudil, zívol si a pretrel oči.

„Dobre ráno Pat." povedal som rozospatému Patovi.
„Dobre ráno Paul."
„Ako si sa vyspal?"
"Dobre a ty?" pozrel sa na mňa a pohladil mi líce.
„Tiež dobre."
„Tak som rád. "

Usmial sa ale po chvíli sme si obaja uvedomili že máme ešte meeting z Blue Army.

„Paul?"
„Áno Pat?"
„O čom sa bude Tørd z Blue Leadrom hádať?"
„Hmmm, čo taaak... Neviem."
„V poho zlato ale určite to zas bude blbosť."
„Pravda."
„No nič ideme?"
„Hej no."

Pat sa postavil a potom som sa aj ja a šli sme.

Ako sme šli po chodbe tak sme videli vojakov ako sa rozčulujú že zas Rus ide sem.

Keďže Blue Leader je z Ruska každý mu na dáva do Rusa. Ale pred ním si nedovolia.

Došli sme do zasadacej miestnosti a tam sa šli postaviť ku stoličke na ktorej vždy Tørd sedával.

Boli sme tam prvý a využil som to na flirty s Patom.

Ale po chvíli už prišli ostatný vojaci a aj unavený Tørd.

A zas po chvíli prišli vojaci aj Leader z Blue Army.

Zasadanie začalo.

„Zdravím ťa Blue Leader."

Povedal Tørd s jeho prízvukom.

„Aj ja teba Rød Leder."

Prehovoril Rus. Vysoký ako dvere na pánte. Hnedooky a hnedovlasy s briadkou a vlasmi v cope. Jednou vecou sa vyznačoval jeho krídla bielo modré obrovské krídla. Uniformu mu zdobila čiapka ktorú si nikdy nedával dole. Nik nevedel čo skrýva jedine jeho rodina.

„No o čom si sa chcel baviť?"

„Zas územie. Asi nerozumieš keď ti poviem že mesto, je naše."

„Vaše?" zasmial sa.

„Áno naše."

„Ale my sme tu boli prvý takže to mesto je naše."

„Ani náhodou! Ak prestaneš posielať vojakov do mesta na hliadky nič sa nestane a bude mier ale ak tam ich stále budeš posielať bude vojna."

„Radšej vojnu nech si vziať naše mesto. A ak nevieš to mesto sa volá Londýn alebo ináč povedané Červené Mesto. A ešte niečo dostal som správy od mojich vojakov že tvoji vojaci chodia cez hliadky do môjho lesa."

„A?"

„A?! Čo tam robili pre Boha?!"

„Asi sa len prechádzali."

„Len prechádzali?!!"

„Však kľud Rød Leder boli len na malej prechádzke určite."

„Určite zas boli skúmať že čo tu robíme!"

„Zase preháňaš."

„Ja?!! To ty preháňaš! Privlastňuješ si niečo čo je moje a ešte sa rozťahuješ z hliadkami!"

„Nemyslím. A ináč to mesto môžeš prenechať mne."

„No tak na to zabudni!"

„Na to nezabudnem."