Dnes som sa zobudila stym, že mi niekto klope na dvere do izby. Áno som sama na izbe.
"ďalej!" povedala som hlasnejšie ale tak aby ma počuli lebo predsa furt nemôžem kričať tak. Bola som prekvapena, že vo dverach sa zjavil práve Dalibor.
"môžem?" spytal sa akokeby nevedel, že mu poviem samozrejme
"samozrejme ani sa nemusiš pytať" odpovedala som mu, rozprávali sme sa pol hodinu vkuse kým neprišiel doktor
"dobre ráno slečna dneska už budete môcť podľa výsledkov isť domov" povedal doktor
"dobre a kedy by som tak mohla isť" povedala som
"tak za hodinku už by ste mohli ale môžete aj skôr" povedal doktor
"ďakujem" povedala som a keď doktor odišiel som sa znova začala rozprávať s Dalim. Teda s Daliborom. Boha pomyslela som si.
"inak ja by som už aj sa išla pobaliť,no teda tie dva trička čo tu mam dať do tašky a jedny leginy" povedala som mu asi po pol hodinovom rozpravani
"ja ti to tam dam ty sa nejako daj dokopy" povedal Dali
"dobre ďakujem" poďakovala som mu
"nemusiš ďakovať" povedal a milo sa usmial a ja som mu usmev opätovala. Prešla ta nekonečna hodina, sice som kecala s Dalim ale koľko to trvalo niekedy hodina zbehne ani len sa nestihnete pozrieť do prava no niekedy trva večnosť. Tentokrat to trvalo večnosť. Myslela som, že sa už zabijem. Ale našťastie prišiel doktor, že môžem isť. Ja som chcela vyskočiť dva metre do vzduchu od šťastia. Nie robim si srandu ale fakt som bola šťastna, že možem vypadnuť s tejto nechutnej nemocnici.
"taak dobre keď už si zbalena môžeš odísť" povedal doktor
"už som zbalena takže možem" povedala som
"no dobre tak dovidenia a piť viac vody" povedal doktor a usmial sa
"pokusim sa a dovidenia" povedala som a usmev som mu opätovala a išla som už s Dalim preč.
"KONEČNE!" zakričala som hneď ako som vyšla z nemocnice
"tiež si myslim" povedal Dali
"a inak jak si sa ku mne vždy dostal?" spytala som sa ho
"to už bude zahadou" povedal a hodil na mňa ten jeho uškrn
"ale fakt chcem to vedieť" povedala som už zvedavo
"ako som povedal už to bude záhadou ale možno ti to niekedy poviem" povedal Dali
"no dobre no" povedala som keď sme prišli k Dalimu autu (budeme sa tvariť akokeby už tu mal vodičak lebo sa mi to tu tak hodi, ano viem, že ma aj tak vodičak ale tu je ešte zatiaľ rok 2022)
"nastupovať" povedal Dali
"dufam, že nevyburaš hneď v prvej zatačke" povedala som so smiechom
"Ellie keby som nebol nejako skuseny tak tu nepridem autom" povedal vážne
"však sranda ja viem inak by som tu ani nenasadla" povedala som
"to mi bolo jasne" povedal DaliKeď sme prišli domov tak som zakričala.
"SOM DOMA!"
"že sa ti naračilo prisť s tej nemocnice" povedal Max
"si predstav, že ani mne sa tam nepačilo" povedala som
"AHOOOJ" zakričala. Počkať ČO TU KURVA ROBI TESS. Jaaaj oni už prišli, že mi to nedoplo.
"ty si už tu" povedala som keď už bola v mojom objatí
"si predstav, že ano" povedala so smiechom Tess
"ahoj zlatko" povedala mamka
"ahooj" a objala som ju
"jeeežiš ty si už tu" povedala Bibka
"no dovoľ" povedala som "urazene"
"si robim srandu poď tu" povedala bibka a ja som už bola v jej objatí
"dneska som dostala asi viac objatí než za cely môj život.
"inak kde je Madi" pytala som sa keď som sa rozhliadla po obyvačke lenže som dostala skoro infarkt lebo ona na mňa skočila zozadu
"TY SI ŠIALENÁ, som ešte len prišla z nemocnice. A hovno som jedla nič mi tam nechutilo chceš aby som tam pošla rovno s tebou znova" zakričala som so smiechom
"Joj ne" povedala taktiež so smiechom
"Si myslim" povedala som
"no dobre ja idem.... spať" povedala som
"nikde nejdeš ideš jesť" povedala mamka
"ale ja chcem isť spať" povedala som
"žiadne spanie, spať si mohla koľko si len chcela" povedala mamka
"jooooj, ale tam sa nedalo spať" zakňučala som
"a čo je na jedenie keď už mam isť jesť" spytala som sa
"cestoviny" povedala mamka
"yess konečne dačo normalne" povedala som
"ja som vedela, že budeš chcieť" povedala mamkaKeď som sa najedla fakt som sa už vybrala isť spať. Keď som sa zobudila počula som ako niečo sa ozyva s Maxovej izby. Nie nie som normálna. Nič som nezistila. Vlastne zistila a veľa, Daliborovi sa páči jedno dievča, a som v piči. Ďalej som nepočúvala, bolo mi to jedno. No ale počula som ako mi niekto klopal na dvere tak som povedala, že ďalej. Prišiel Max. Ja som už sedela na posteli
"čo chceš?" spytala som sa ale milo teda myslim že milo a nie arogantne
"emm že či ideš aj ty do reštauracie?" spytal sa Max
"ČO?! KEDY?! KDE?!" povedala som, no teda neviem, že či iba povedala
"ideme do reštauracie asi o 1 hodinu" povedal
"tak idem" povedala som
"dobre" povedala a zavrel dvere. Hneď na to mi do izby pribehli dievčata, teda Bibka, Tess a Madi
"PANEBOŽE však mi dvere roztrepete" povedala som
"aaaale čosi" povedala som
"a čo chcete?" spytala som sa
"no ideme sa pripraviť" povedala Bibka
"no jasne čo ine som mohla čakať" povedala somHeeeey guyss. Ani znova ďalšia časť. Tento príbeh píšem normálne už od roku 2023, lenže dal sa do prerábky aby to dávalo zmysel a k všetk3mu som sa dokopala na konci prázdnin kedy potom už nebudem mať môcť čas cez školu. Bude to ťažšie a ťažšie, ale mne to nevadí. Nejak sa s tým vysporiadam. Inak 930 slov.
Beka😍
YOU ARE READING
The dream became a reality //D.D// #1
FanfictionShe fell firt, he fell harder... ❗❗VYMYSLENÉ ❗❗ „On hej? Čo tu robí!?" povedala som naštvane na maxima „Ella vieš že som nechcel aby sa to stalo a chránil som ťa pred ním. Ale vyriešili sme si to medzi sebou. Nemôžeš byť taká" povedal a mne sa spust...