Nedovolím aby ti bolo ublížené

202 6 1
                                    

Sedela som spútana v aute celá vydesená z toho čo sa deje a kde má vezú. Daky kreten má na ulici uniesol. Po líci mi stiehka slza. Väčšinou som neplakala a bolo má ťažké vydesiť no teraz som už strach mala.

Sedeli pri mne dvaja veľkí muži. Čo boli zač neviem. Naháňali mi strach. Auto zastavilo. Vystúpili sme a muži má držali aby som nemohla ujsť alebo dačo iné.

Bola som nervózna a do toho ešte veľa iných emócií. Vystúpili sme pri veľkom bielom dome. No bola to skôr vila než dom. Obrovská záhrada a mnoho áut.

Hneď mi došlo že toto nebudú normálny ľudia. Nevedela som čo čakať. Pohľadom som prešla každé jedno auto ktoré vonku stalo. Potom som si všimla znak ktorý nie je len tak hocijaký. Bol to znak z jednej najväčšie mafii v Nemecku. Ale čo odolná chcú ?

Začala som byť ešte viac nervózna než predtým. Muži ma chytil a brali do vnútra domu.

Zastali sme v obrovskej sale. Kde má predali iným mužom a brali má hore po schodoch. Kde to kurva som ?

Vošli sme do izby ktorú hneď čo som vošla zavreli a nechali ma tam samu. Teda to som si aspoň myslela kým som nepozrela pred seba.

Stál tam výšok muž. Bol otočený chrbtom  ku mne. Nevidela som mu to tváre. Mal zapletené vlasy a bol celý v čiernom

"Aká bola cesta ?"

Vyslovil a ja som ďalej ustráchane iba stál na mieste. Otočil sa a ja som mu konečne pozrela do tváre.

"Nemusíš sa má báť, nechcem ti ublížiť."
"Prečo som tu ?"

Opýtala som sa ho opatrne. Mala som s neho strach. Neviem čoho je schopný a neviem čo je zač. Neviem vôbec nič.

"Neboj sa. Nič sa ti nestane, nedovolí aby sa ťa len čo jedna ruka dotkla."

Stál blízkosti mňa a dal mi preč z tváre vlasy. Vystrašené som sa na neho pozrela. Čo to má znamenať ?

"Nepozeraj tak po mne. Tu si v bezpečí."
"Ja... ja tomu nechápem."

Dostala som zo seba. Mala som čo robiť aby som sa nerozplakala ešte viac.

"Neskôr ti to vysvetlím. Teraz si lahnia oddýchni."

Chytil ma za spútane ruky a lano čo som mala obviazane rozviazal a vložil si ho do vrecka na nohavyciach. Dôsledne som pozorovala každý jeho pohyb.

"Neboj. Nedovolí aby ti bolo ublížené."

Pohľadil mi líce a na chvíľu sa na mňa zapozeral. Potom odišiel a ja som v iz be zostala sama. Spustila sa mi po líci jedna slza za druhou. Čo tu robím ? Čo to má všetko znamenať ? Čo sa to vlastne deje ?

Skúsila som otvoriť dvere no boli zamknuté. Sadla som si na posteľ a sedela tam dosť dlhú dobu. Pozrela som von oknom a bola už tma. Spustila som sa dole na zem a rozplakala sa. Nevedela som plač zastaviť.

Nakoniec som zaspala na zemi.

Nebezpečná láska - Tom Kaulitz Where stories live. Discover now