Španielska mafia

68 4 1
                                    

Višla som od lekára a Tom stál v uličke kúsok ďalej. Netrpezlivo čakal. Išla som k nemu celá mimo. Povedať mu to alebo nie? Čo mám robiť ? Mal by to vedieť. Veď je to jeho dieťa. No neviem či ho úplne chcem. Kým si ma nevšímal tak som mala chuť plakať. Otočil sa a ja som na tvár nasadila falošní úsmev.

"Tak čo ?"
"Sme úplne v pohode. Vravela som ti že sem nemusíme chodiť."
"A prečo ta bolieva hlava? A čo toranne zvracanie?"
"Povedali že to bola z toho alkoholu."

Nasadli sme do auta a išli domov. Tom odišiel dakam preč spolu s Billom. Neviem kam zase nič nepovedali.

Išla som hore do kúpeľne. Viem že v dome nikto nie je no bolo mi lepšie keď som bola medzi štyrmi stenami. Zavrela som dvere kúpeľne pre pripad že Tom príde domov.

Spustila som sa na zem a začala plakať. Už dlhšiu chvíľu som potrebovala vyplakať sa.

Po asi pol hodine plakania som sa postavila a išla pred zrkadlo. Chytila som sa za brucho. Zatiaľ to nebolo vidno no príde čas kedy si to Tom všimne.

Počula som ako niekto vstúpil do domu. Višla som z kúpeľne a utrela si oči. Všetko som dobre zamaskovala aby si vôbec nevšimol že som plakala. Zopla som si vlasy do copu a išla dole.

Tom spolu s danými chlapmi stál v obývačke. Čudovala som sa čo sú zač.

"Tom?"

Tom a všetci ostatní sa na mňa pozreli.

"Ospravedlňte ma na chvíľu."

Povedal Toma išiel ku mne. Zobral ma do kuchyne.

"Čo je to za ľudí ?" opýtala som sa ho.
"Španielska mafia, budem radšej keď pôjdeš do svojej izby."
"Čo tu robia?"
"Máme pár nevyriešených veci."

Nastalo na chvíľu ticho. Potom Tom opäť prehovoril.

"Bude lepšie keď pôjdeš do izby."
"Prečo?"
"Elis sú nebezpeční a ešte k tomu máme nevyriešené veci. Nechcem aby sa ti dačo stalo."
"Dobre teda."
"Ďakujem."

Povedal a pobozkal ma. Išiel späť za nimi a ja som odišla do izby. Neviem čo sa tam dole už potom riešilo no počula som aj dáky krik. Mala som trocha strach no sľúbila som že zostanem v izbe.

Zostala som tam pomerne dosť dlhý čas. Pokiaľ som nezapočula že sú ňu na odchode. Višla som z izby a išla dole za Tomom.

Bol rozzúrený. Bolo to na ňom vidieť. Musím povedať že som sa ho aj trocha bála keď mal nervy. Zastala som o pár krokov od neho a čakala čo bude.

"Čo sa deje?" opatrne som sa ho opýtala.
"Nič Elis. Choď do izby."

Povedal a ja som tam zostala stáť. Potom zodvihol zrak a pozrel na mňa.

"Povedal som choď do izby !" to už po mne kričal.

Vylakala som sa. Zobrala som sa na odchod a išla späť hore do izby. Zavrela som sa tam. Sadla si na posteľ a rozmýšľala čo sa asi tak mohlo stať. No nič ma nenapadlo. Ako keby sa mi vygumoval mozog.

Nebezpečná láska - Tom Kaulitz जहाँ कहानियाँ रहती हैं। अभी खोजें