Park I.

3 0 0
                                    

Tamara ráno vyrazila s jej najlepšou priateľkou Vanessou do školy cez mestský park.

,,Ako bolo včera na hudobnej, Vann?" precedila Tamara cez zuby len tak, aby nestála reč, pretože Vanesse nebolo moc do reči. Pred týždňom ju totižto nechal jej frajer Alex, kvôli jednej tanečníčke, ktorá je mimochodom fakt luxusného vzhľadu a s krásne ostrými črtami tváre. Vanessa však uprene pozerala na okolité páry a Tamara si všimla, ako jej steká slza po tvári.

,,Vaness, všetko vpohode?" šťuchla do nej Tamara.

,,Áno, len stále nemôžem uveriť tomu, že som tomu hajzlovi verila dva roky a z toho rok sa ťahal aj s tou štetkou. Dúfam, že im to karma vráti, obom. Špiny zasrané.." vrčala Vanessa a pri tom jej po lícach stekali až krokodílie slzy. Z jej tónu hlasu sa dako rozpoznať, že ho ešte stále miluje a nedokáže sa zmieriť s ich rozchodom. Roztiekla sa jej už aj riasenka a tak som sa ju pokúšala ukludniť.

,,Vaness, toho pankharta nerieš. Nevážil si ťa a ja verím tomu, že si dokážeš namotať hociktorého. Alebo to nechaj tak, ten správny si ťa nájde sám," usmiala som sa na ňu a úprimne ju objala, ,,a skočíme ešte v škole na wécka a tam si umyješ oči a premachlíš sa, dobre?" zasmiala som sa a taktne sa vymotala z jej pevného objatia, lebo už som musela lapať po dychu.

,,Ďakujem ti Tami, za všetko. Vždy si pri mne stála a ja si to veľmi vážim. No musím dodať aj to, že šminky som si dnes zabudla na stolíku. Prosím požič.." pohľadom som ju umlčala a prikývla som. Ona sa len usmiala. No v tom do mňa hneď aj drgla a mykla hlavou doprava. Tam stál Jakub s jeho "podarenou" partičkou. S Jakubom s poznali len z videnia. Veď je o štyri roky starší a už druhý rok je na vysokej. No každý vedel o tom druhom aspoň trochu naviac. Veď obaja boli dosť obľúbení, takže boli aj celkom známi.

,,Jeho oči sú majú schopnosť hypnotizovať." poznamenala som a ani som si neuvedomila, že sa naňho doširoka usmievam.

,,Páči sa ti, však?" rýpla do mňa Vanessa.

,,Je to pako." odcekla som, aby som si ustrážila hrdosť.

,,Ale páči sa ti. To nezaprieš. Poznám ťa už desať rokov, mňa neoklameš." pozrela na mňa vypočítavo a trochu sme pridali do kroku, aby sme sa im vyhli.

,,Hej, cicušky, my sa ešte asi nepoznámee.." pribehol k nám jeden z jeho partie a zmačkol ma za zadok. Ani som si to neuvedomila a jednu som mu vylepila..

The life cycleحيث تعيش القصص. اكتشف الآن