Vonku bolo sychravo. Pršalo.
Na sebe som mala čierne oblečenie a v rukách čierny dáždnik.
Tak ako všetci tí ľudia čo prišli mamke na pohreb.
"Ahoj sedmokráska." Pozdravil ma otec objatím. "Ako to zvládaš?" Len som prikývla.
"Si si istá, že sa chceš sťahovať? Je to predsa ďaleko a si sama."
"Bola to jej posledná prosba. Pôjdem tam, pretože ona verila, že tam budem šťastná a ja verím jej. Už áno."
Znova som plakala.
Po pohrebe som tam ostala posledná. Nechcela som odísť.
Nie bez poriadnej rozlúčky.
YOU ARE READING
Sedmokráska
Short Story"Nie vždy musí byť šťastný koniec.." ♦♦♦ Mala som len 12 keď môj život šiel do hája. Nikdy už nebudem môcť mať dokonalý život ako ostatný. Všetko sa pokazilo.. Úplne všetko.. ♦♦♦ "Ahoj, som Adelyne. Určite si o mne už počul." "...
