Bolo 5 hodín ráno keď ma zobudil telefonát.
Volala mi Rebeca. Otcova nová žena.
"Áno?" Jediné čo som počula boli neidentifikovateľné zvuky. Začala som sa podvedome báť.
"Tvoj otec.. tvoj-tvoj otec je.. on zomrel.." a plač. To boli tie zvuky.
"Čo? Jak ako zomrel? To-to nie je možné.. Robíš si srandu však? Len si zo mňa strieľaš." Zasmiala som sa ako šialenec do telefónu.
"Nie je to vtipné, aby si vedela." Už som hovorila vážne.
"Nerobím si srandu! Nikdy by som- ja- on je mŕtvy, Adelyne! On je mŕtvy!"
"Nie.. nie to nie je možné. Ešte pred chvíľou som sa s ním rozprávala." Zas som krútila hlavou ako šialenec.
"Ak- ak by si nevymýšľala.. a ostala s nami.. ešte by žil. Všetko je tvoja chyba." Ešte len šepkala.
Bola som zničená. Plakala som ako zmyslov zbavená. Padla som na kolená a celý čas len krútila záporne hlavou.
"Ty si tá čo ich zabila! Všetko je tvoja vina!" Už vrieskala.
"Ja za nič nemôžem!" Už ani neviem koho som presviedčala, či ju alebo seba.
YOU ARE READING
Sedmokráska
Short Story"Nie vždy musí byť šťastný koniec.." ♦♦♦ Mala som len 12 keď môj život šiel do hája. Nikdy už nebudem môcť mať dokonalý život ako ostatný. Všetko sa pokazilo.. Úplne všetko.. ♦♦♦ "Ahoj, som Adelyne. Určite si o mne už počul." "...
