Dve hodiny ráno a ja stále hore,
vidím len tvoje oči na oblohe.
Oči do ktorých chcem pozerať každú noc,
no nikdy ich neprosiť o pomoc.
Večer tvoje oči únava láme,
a mna štve že len krátky čas máme.
Do tvojich očí chcem pozerať sa viac,
a v tvojej duši dostať sa na mesiac.
Byť prvý človek na mesiaci tvojom,
a prejsť s tebou každým bojom.
Už nepočujem tlkot mojho srdca,
od toľkého plaču je tam len hrdza.
Už nie som človek som len stroj
a v bruchu už mi nelieta ten motýlí roj
Pozerať sa na teba a nemocť ťa mať,
To je tažšie než život zobrať.
Keď konečne šťastná môžem byť
ty si povieš nie to takto nemá byť.
Ty a šťastná to nie si ty,
tak na to zabudni a vyjeb sa na pocity.
Ak mám ešte srdce tak ho nepočuť,
a hlava už k nemu nepustí žiadny denný lúč.
To malé šťastné dievča už nie je viac nič,
než malá nepoznaná šedá myš.
Snaž sa dievča krič,
no pre nich si aj budeš také veľké nič.
A ako slnko vychádza,
na mňa to všetko prichádza.
A ty si už len povieš všetko dobre vychádza,
no pamätaj ak znova šťastná budeš nezabudni že niekto ako ja vždy prichádza
ANOOOO PISALA SOM /PÍŠEM BÁSNIČKY PRETOŽE AKO SI LEPŠIE VYSVETLIŤ SVOJE POCITY✨💗
