Nie rivali alebo priatelia. (fanfikcia založena na telenovele.)

EP 2

Miguel Pov.

Môj život?  Je ako jedna veľká horská dráha  za sebou,  žil som tak pokojne ako som len mohol.. ako mi to život dovoľoval avšak niekedy vo vašom živote nestane zásadný zlom kedy sa budete musieť rozhodnúť a aj ja som musel urobiť pár rozhodnutí.

(Montereyy)

Staval som za veľmi  brzkeho rána , po mojej ranej hygiene a sprche som si naposledy zbalil veci zavolal som si taxi ktorý prišiel pred naš byť ktorý moja matka musela predať tak sme sa presunuli do niečo menšieho zo svojou sestrou som sa však rozlúčiť nestihol tak veľmi nerád opúšťam toto mesto a hlave rodinu teda aspoň to čo z nej zostalo keďže môj otcko zomrel. Avšak moja odhodlanosť zistiť, a pomstiť sa bola silnejšia.

Taxi ma doviezol na autobusovu stanicu, pričom som sa pozrel na tabuľku príchodzou až som prišiel k okienku kde som si kúpil jedno smerni listok do  Mexika .  Po niekoľkých hodín autobus prišiel až som do neho nastúpil  v pomýsleni na moju rodinu a to čo som sa sebou zanechal.. list na rozlúčku a spomienky, z môjho vačku som si vytiahol menšu MP3 do ktorej som zapojil slúchadlá oprel sa hlavou o okno autobusu  pozorujuc ľudí domi.. a celkové okolie.

.
.
Nastalo niekoľko hodín poobede po niekoľkých hodinách autobus dorazil na miesto ,  z čoho som sa ja usmial no predtým ponaťahoval svoje telo pretrel si oči a potom výstupil čím som mal pohľad na svetiace slnko priamo do očí. ,,och." Povedal som si skôr pre seba  porozhliadol sa okolo seba.

Na okoli som mohol vidieť množstvo ďalších ľudí , ktorý sa medzi sebou bavili zatiaľ čo ja som si znova ruksak zobral na plecia a začal bežať k jednému chlapcovi  a však som musel počkať pokiaľ dovolá čo zdržalo. ,,Prepačte."  Prehovoril som zatiaľ čo mi on dával značnú ignoráciu.

,, Prepáčte.." zopakoval som no on sa ku mne otočil pričom mi dával nie moc pekný výraz.

,,Môžete mi povedať kde tu zoženiem taxika alebo mi dajte zavolať."  Požiadal som ho no ten chlapec si len odfrkol a odišiel  zatiaľ čo ja som si vydýchol až som sa pozrel na obe strany nevšimol som si že ku mne prišla staršia pani z kraktimi vlasmi, ktoré mali jemnu blond farbu.

,,Chlapče ... Ahoj chlapče... Počula som - počkajte chvíľu." Hovorila príliš rýchlim tónom ktorý som sa snažil spracovať aj ja sám.

,,Teta ja si nemyslím že -"

,,Počkaj Lupita potrebujem len kde mám ten mobil." Odpovedala zatiaľ čo ja som sa kukol na dievčinu z hnedima očami a čiernymi vlasmi ktorá sa tvárila dosť zahambene.

,,A už to mám tu máš chlapče číslo na taxi a tu je mobil mi  mexičania by sme si mali pomáhať." Hovorila zatiaľ čo ja som poďakoval načo som si vzal číslo aj telefón.

Po tom ako som si ten taxi zavolal otázky práve len prišli..

,,A kam máš namierené? Nevyzeráš byť s tohoto mesta." Hovorila zatiaľ čo sa ta mladšia dievčina znova zahanbila ,,teta nemala by si sa ho pýtať na tak osobné veci ospravedlňujem sa   za moju tetu."

,,Ale  Lupita je to tak milý a mladý muž -"

,,Teta ..."

,,To je v poriadku vlastne idem na prijímačky na školu elít way a som z Montereyy." Povedal som zatiaľ čo si tie dve vymenili pohľad ,,to je úžasné vlastné viac než úžasné vieš moja neter taktiež žiadala o štipendium môžeme tam ísť spolu to bude úžasné." Hovorila pričom o malú chvíľu prišlo žlte auto načo  som sa taktiež usmial a súhlasíl.

,,Tak dobré."  Všetky sme prišli k autu do  ktorého sme si nastúpili  ,,prepáčte chceme ísť..."

.
.
.
.