Friends 1. časť [dokončené]

3. Bozk na zmierenie

Dominik
Ako zvyčajne som ráno vstal do školy. Umyl sa, obliekol, prichystal brata, najedol sa a išiel na autobus.

V škole...
Všetci z triedy si o ňom a o Elizabet šuškali. Nevedel čo im povedať tak to neriešil. Už skoro skončila posledná hodina. Dnes o štvrtej má zápas a nevie čo bude s Oliverom.

Škola sa skončila a Dominik išiel na autobus. V tom ho zastavila Elizabet.

Dominik
Čo asi chce? Ide sa so mnou hádať?
,,Ahoj.", nezmohol som sa ani na jedno slovo a hneď ma zavalila otázkami.
,,Máš dnes čas? Chcela by som sa s tebou porozprávať. A kedy si sme sa stretli? A prípadne kde? Hm?"
,,Ou... Počkaj.", zastavil som ju. Mal som na hlave čudnú čiapku, tak že som musel vyzerať ako blbec.
,,Tak?", prišiel som k nej bližšie. Žmurkol som na ňu jedným okom. Ona vedela čo tým myslím. Bola asi o desať centimetrov menšia odo mňa. Prišla ku mne, postavila sa na špičky a ruky si obvinula okolo môjho krku. Pozrel som sa na ňu dole a pomaly sa k nej nahol.

Elizabet
On bozkáva tak krásne, úžasne, sladko... Milujem ho! O asi päť minút sme sa od seba odlepili a ja som čakala na jeho odpovede.

,,Tak dnes mám čas ale až o takej ôsmej, rád by som sa porozprával a môžeme u nás aj tak je zajtra sobota.", pousmial sa.
,,Dobre, teším sa."
,,Ale je tu ešte jeden problém.", povedal smutne.
,,Aký?"
,,Dnes mám zápas a nemám kam dať brata Oliho. Nemôžem ho vziať zo sebou."
,,Ja ho postrážim."
,,Fakt?"
,,Hej a kedy?"
,,O takej piatej?"
,,Dobre budem tam."

Dominik
Ona je úžasná...