✨Moje divné krezbičky✨

⏳Staré nie je vždy zle⏳

A teraz si skúsme všetci predstaviť nijakú 🔥Spicy🔥 vetu ktorú Rakúsko Uhorsko šepká Nemeckému Cisárstvo do ucha. 😏😉

😂 Myslím že obrázok hovorí sám za seba🥃

Tento obrázok myslím že každý kto sledoval videá aď už na Tik toku, Instagrame, YouTube, Twittery atď... Jednoducho na sociálnych sieťach tak veľmi dobre vie o čo sa jedná. ( A pokiaľ by sa našiel hater ktorému by vadilo že som niekomu prebrala krezbičku. Tak bohužiaľ ale vážne zisťovať medzi miliónmi totožných obrázkou kto je skutočný autor je.... zložité.) (keď si to teraz tak spätne pozerám uvedomujem si že tá Soviet má vážne ruky ako lopaty 🥲)

Myslím že netreba nič dodať... 🇷🇸

A nakoniec samozrejme aj nijaký ten príbeh ktorý má tuna z fleku napadol:

-----------------------------------------------------------
<Rusko>

Písal sa rok 1991 bol deň po mojich narodeninách a ja som bežal so sankami domov by som vytiahol otca na kopec. Okolie bolo posiate snežnou perinou. A ja som mal čo robiť aby som sa tým snehom prebrodil.  Mal som štastie lebo chodník až k dverám bol odhnutý a tak som sa dostal až k nemu a utekal som k dverám. Už som sa chystal otvoriť dvere keď som započul tlmený krik a rozbitie asi niakého skla. Chvíľu som váhal, bál som sa vstúpiť, no chcel som byť odvážny ako otec! Narovnal som si teda ušanku a sánky nechal opreté vedľa dverí. Potichu som otvoril dvere a išiel som za hlasom. Nebol to otcov hlas, nerozumel som tomu jazyku, bol hrubý ale nie tak ako otcov. Prízvuk ale nebol ruský, znel agresívne.  Nakúkol som s chodby do obývačky kde stál ten štát s otcom. Podľa tej uniformi som hneď vedel o koho sa jedná. „Už som ti to raz povedal Ríša! Nedovolím aby si ublížil mojim deťom!" „A čo by si povedal na kompromis?" ríša sa  usmial a ukážka tým ústa plné tesakou ostrých ako britva. „Ja nechám ich žiť, až na jedného! Vyberiem si jediného s tvojej rodiny komu život ukončím." otec o pár krokov ustúpil. „Koho?" neveril som svojim ušiam, otec by snáď pristúpil na to aby ten psychopat jednoho z nás zabil? „Mmm aď to máme rýchle s krku, čo tak tvojho najstaršieho syna?" „Rusko!!? Nie!"  „Soviet! Maš na výber, buď skoncujem život jedinému tvojmu synovi, alebo zomrú všetci! Rozhodnutie je len na tebe." Ríša na mňa prihliadol a olizal si tie svoje žraločie zuby. Vedel že som tu...odistil zbraň a čakal. „A čo keby si si vzal mňa?" nemohol som veriť vlastným ušiam. „Važne by si obetoval svoj vlastný život len kôli  štyrom malým frackom." smial sa pán ríša. „Ty by si snáď neurobil to samé?" s otcovho hlasu bolo počuť radosť. „Ako myslíš." Zbraň bola namierená otcovy priamo medzi oči, chcel som zakročil, niečo urobiť, čokoľvek! No nebol som schopný sa pohnúť. Zaznel výstrel a po ňom sa miestnosťou rozlialo hrobové ticho. „Soviet, Soviet....mal si na výber, no tvoja voľba bola zlá..." Rozoznelo sa izbou spolus krokmi k odchodu. Rýchle som sa skryl pod stôl a držal si ruku na ústach. Snažil som sa udržať vzliky. Jak mile sa dvere zatvorili, ja som sa rozbehol za otcom...no už bolo neskoro.....

================================

Budem rada ak by ste mi aj vy do commentu napísali čo by vás pod týmto alebo inými obrázkami napadlo.

______________________________________

Ospravedlňujem sa za to že tie obrázky sú zle otočené ale z niakého dôvodu mi to vždy otočí takto. Pokúsim sa s tým v ďalšiej kapitole niečo urobiť, dúfam že to nevadí.

Plus ešte jedna taká malá vec, krezbičky v tejto kapitole už sú nijaký ten mesiac možno pol roka 🥲 staré. Ale mám teraz taký menší blok a len čo sa chytím ceruzky všetko dokašlem. Nechcela som ale nechať stáť kapitoly len tak takže ma napadlo prečo nezverejniť aj niečo staršie, snáď to nedopadne až tak zle😅

👋👋👋