Resumption / Lando Norris

13.

Nechápala som, prečo sa mi podobná situácia diala pri každom mužovi.
Prečo ma musel každý, ktorého som začala mať rada, ťahať za nos. No od Charlesa som to čakala najmenej.

Vošla som spať do McLaren garáže plnej novinárov, ku ktorým sa už náhlil Lando.
,,Porozprávame sa?" zastavil sa pri mne a ja som nedbalo prikývla na súhlas.
Nemala som náladu na rozhovory, no lepšie mať všetko ujasnené a vyriešené, ako mať falošné nádeje.
,,Dnes si za mnou ani neprišla. Stále potrebuješ čas?" správa od Charlesa ma dostala.
Hoci nevedel, čo som videla, obdivovala som jeho zmenu osobnosti.
Pred šiestimi rokmi tichý muž, ktorý by mi v živote neublížil a o šesť rokov neskôr casanova, ktorý to má rozohrané u dvoch žien naraz.
Na jeho správu som nereagovala, nezaujímala ma.
Chcela som mať od nich všetkých pokoj. Pokoj, ktorý som posledné roky bez nich mala.
Čo po tom, že môj život bol osamelý a prázdny.

Mel odišla s otcom na hotel, ja som zostala sedieť na tribúne. Bol to spolu s Landom náš zvyk po každých pretekoch.
Predpokladala som, že mi bude volať a nenájde ma, no keď sa za mnou ozval jeho hlas, zahrialo ma pri srdci. Nezabudol.

,,Dnes tu nie je najkrajší západ slnka. Videl som tu už aj lepšie. Za posledných šesť rokov." prisadol si a hľadel pred seba.
,,Neverím, že si nezabudol,Norris." dodala som.
,,Viem, čo si o mne myslíš a tiež viem to, že druhé šance nedávaš. Možno ťa to prekvapí a nehovorí sa mi to ľahko, no ten pajác z Ferrari bude možno predsa len s odstupom času lepším partnerom. Teda, pokiaľ nebude niečo skrývať." doplnil a mňa naozaj zaujímalo či myslíme na to isté.
,,Čo tým myslíš?" zastavila som ho v strede monológu.
-Niesom bonzák, Lea, ak bude chcieť a naozaj ťa natoľko ľúbi, prizná sa.
,,Ja som chcel len jedno." nadýchol sa a pozrel na mňa.
,,Sklamal som ťa a hoci som to už mnohokrát vysvetlil, nejdem sa obhajovať. Chcel som ťa však poprosiť, dovoľ mi byť, pokiaľ sa to bude dať, s malou Mel." výdychol, akoby sa na tento monológ pripravoval celý život.

Odvrátila som od neho pohľad. Nechápala som, o čo tu ide.
,,Načo to bude dobré?" zaujímalo ma.
Ak by to nebolo jeho dieťa, absolútne by ho nezaujímala.
,,Šesť rokov je dlhá doba a už nikdy nedobehnem všetko to, čo som s ňou zameškal. Ak však môžem, chcem jej ukázať všetko, v čom som naozaj dobrý a čo nás oboch baví. A to je F1." pozeral na mňa.
,,Musím si to premyslieť, nie je to len tak. Mel sa na teba naviaže, vytvorí si k tebe vzťah. Po letnej prestávke budeme musieť odísť, kvôli jej škole, ty budeš mať opäť sezónu, neviem, či je toto dobrý nápad." sklopila som zrak.
-Budem za ňou chodiť vždy, keď budem môcť.
,,Lando, čo si myslíš, povedz mi? Ako jej vysvetlím tvoj záujem o ňu? Nie je hlúpa, aj keď je malá. Ak si nájdeš niekoho iného, budeš investovať čas opäť inde, bude to pre ňu opäť zbytočná strata." moje obavy o Mel boli oprávnené. Vedela som, ako veľmi vie mať rada.
-Lea, nechcem tu vyznávať moje city, viem, že by si mi to neverila, ale už šesť rokov sa nedokážem preniesť cez náš rozchod a to, čo sa stalo. Nedokážem mať iný vzťah, pretože žiaden nevydrží. Neviem, kedy sa to zmení, avšak ti viem sľúbiť, že v najbližších rokoch v mojom živote nebude žiadna žena. A ak by aj bola nejaká žena, nikdy nenahradí vás dve.
,,Hovoríš to preto lebo je to tvoja dcéra, Lando, nemusíš si k nej však vytvárať puto, nežiadam to od teba." chcela som ukončiť tento rozhovor, neustále sme sa točili iba okolo toho istého.
,,Lea, možno je to posledné dieťa, ktoré v živote mám. Urobili sme možno v mladosti hlúposť, no nechcem, aby za ňu trpela, podobne ako ja." bolo mi nad slnko jasné, že naráža na náš rozchod.

Prekvapil ma. Vlastne som ani nevedela, či ma to teší alebo či mi ho je ľúto.
Myslela som si, že celé tie roky žil úplne bežným životom, kedy na mňa ani nepomyslel a vlastne sme sa trápili obaja úplne rovnako.