Resumption / Lando Norris

16.

,,Mami, prečo si pri mne dnes v noci nespala?" položila Mel pri raňajkách naozaj zákernú otázku. Odpoveď som nemala pripravenú, no zachránil ma Lando.
,,Mamine bolo večer trochu zle, asi toho veľa zjedla, tak radšej ostala spať v hosťovskej." pozrel na ňu a zdalo sa, že mu uverila.
Ťažko som skrývala úsmev. Včera v noci mi bolo všetko, len nie zle.

,,Tak veľmi sa mi nechce ísť domov." natrela si palacinku džemom a spolu s Landom si pridali aj poriadne veľa šľahačky.
,,Aj by stačilo." pozrela som na Landa, ktorý tlačil na palacinku šľahačku.
,,Aj tebe by sa zišlo trochu osladiť život." dodal a šľahačku striekol aj na jeho prst, ktorý mi obtrel o pery a nos.
Mel začala s obrovským smiechom.
,,Landooo." protestovala som.
,,Budem lepkavá." postavila som sa od stola a smerovala k umývadlu.
,,Môžem ti s tým pomôcť." šepol, nasledoval ma a v domnení, že nás Mel nevidí jeho pery priložil na tie moje.
Rýchlo som sa odtiahla, no toto gesto neuniklo jej pozornosti.
,,Vy ste sa pobozkali?" gúlila oči na Landa a potom na mňa.
,,Nepobozkali." synchrónne sme odpovedali.
,,Ale áno, vy ste sa pobozkali!" kričala.
,,Mel, zlatko, dúfam, že už si si všetko pobalila." snažila som sa odísť od témy a popohnala ju dobaliť posledné plyšáky.
,,Ale ešte som nedojedla lievance." namietala.
-Povedala som.
S urazenými výrazom nasledovala izbu.

Prudko som sa otočila na Landa.
-Si normálny?
Nervózne som sa oprela o linku.
,,Vážne, čo ti to napadlo?" netušila som, že jednou spoločnou nocou bude mať Lando pocit, že je toto dobrý nápad.
,,Neviem, prečo z toho robíš takú drámu, Lea. Myslím, že Mel by nemala problém s tým, ak by sme my dvaja." nedopovedal.
,,Čo my dvaja, Lando?" čakala som, čo malo nasledovať.
-Myslím, že by jej nevadilo, ak by sme si dali šancu.
Pokrútila som hlavou.
,,V prvom rade, ona nevie o tom celom medzi nami, stále ťa berie ako niekoho nového, ako kamaráta. Čo by som jej to dala za príklad, ak by som po takmer mesiaci s niekým začala chodiť?" začala som tým menej vážnym dôvodom. Vedela som, že Mel by to určite pochopila.
,,A po druhé, problémom som ja. Problémom je to, čo bolo. Mimo trate a paddocku je situácia skvelá, no obavám sa, čo sa bude diať, keď sa vrátime. Keď opäť nabehneš na kolotoč jazdenia. Dobre vieš, že to bol dôvod nášho rozchodu. Nechcem sa unáhliť." rozhodne som dopovedala.
Prikročil ku mne, no ani sa ma nedotkol.
,,Lea, ja som pre teba rozhodnutý už šesť rokov a dám ti toľko času, koľko budeš potrebovať." dopovedal a vybral sa za malou Mel.

Stále tu bol Charles. Potrebovala som definitívne ukončiť jednu kapitolu no stále som nevedela, čo je správne. Už ma raz zradili city a zradil ma aj rozum.

Cesta z Kanady prebiehala iba rozhovorom Landa a Mel. Naozaj som nevedela, ako by som sa zapojila.
Bola som nervózna. Z toho, čo sa udialo ráno aj z toho, čo sa bude diať ďalej.
,,Zajtra sa vidíme na letisku, baby. Ďakujem vám za takú skvelú spoločnosť." naše kufre vyložil pred hotelom a personál ich vzal dovnútra.
,,Nemôžeš ísť s nami, prosím..." prosíkala Mel. Na Landa si zvykla, každý večer jej čítal rozprávky, dokonca si s ním bez problémov očesala aj vlasy.
,,Neboj sa, v Barcelone budeme bývať o dvere ďalej, budeš môcť byť u mňa každú noc." usmial na na Mel.
-Lando, na takomto bývaní sme sa nedohodli. Nesľubuj jej niečo, čo nedokážeš splniť.
,,Myslím to vážne." pozrel na mňa a objatie venoval aj mne.

-Počul som, že ste sa už vrátili z výletu s Norisom. Vedeli by sme sa porozprávať?
Správa od Charlesa na seba nenechala dlho čakať.
Samozrejme, že nepochopil moju vetu o tom, že potrebujem čas, bola som však odhodlaná všetko mu vysvetliť.
,,Dnes nemá kto postrážiť Mel." odpísala som a verila, že bude trvať na inom dátume.
,,Môžeme sa stretnúť aj u teba na izbe, keď zaspí." nenechal sa odbiť a tak som súhlasila. Nechcela som to odkladať.
-Tak o ôsmej.