Neopätovana laska

Hľadanie...

Po hokeji som to nejak neriešila čo sa vlastne stalo mala som trošku zmiešané pocity. Na hokeji som zažila už všeličo. Sme tam ako jedna veľká rodina no niektorí si myslia že môžu všetko.

Po pár dňoch som na to zabudla a neriešila som to.

O niekoľkých mesiacov som som znovu obnovila moje myšlienky. Myslela som na neho ale stale som nevedela odkiaľ je, ako sa volá, ani koľko má rokov,...

Ten náš kamarát ho jeden večer spomenul. To nemal robiť pretože som začala myslieť ešte intenzívnejšie. Už som aspoň zistila ako sa volá a potom to už bolo jednoduché ho nájsť. Volá sa Denis. Čakala nejaké iné meno na neho. No Denis je pekné meno a potom som si vlastne uvedomila že sa k nemu hodí.

Pustila som sa do hľadania nejakého jeho účtu na Instagrame ale Facebooku či Snapchate.

Aby sa to nikto nedozvedel urobila som si druhý účet, pretože keby ho začnem sledovať cez môj opýtal by sa toho nášho kamaráta kto som pretože ma sleduje a to som nechcela. Nemohol sa to nikto dozvedieť.

Keď som ho už začala sledovať trvalo to dosť dlho kým mi potvrdil bola som z toho celkom nervózna.

27.apríla 2023

Bol piatok prišlo mi upozornenie na Instagram. Nejak som to neriešila pretože som bola v škole. Keď som si už pozrela upozornenia videla som tam malé prekvapenie. Medzi mnohými upozorneniami bolo jedno ktoré ma veľmi potešilo a to bolo že ma potvrdil. Bola som veľmi rada pozrel si moje storky a tam to tak nejak skončilo. Večer som nevedela zaspať ležala som v posteli a nevedela som čo robiť. Tak som dala do poznámky že či niekto nechce písať. Medzitým ako mi niekto napísal som zaspala. Ráno, keď som sa zobudila tam som mala v telefóne množstvo upozornení. Postupne som si ich začala čítať. Bolo tam aj to čo som veľmi chcela a to aby mi napísal on. Aj sa tak stalo poslal mi síce iba emojiho ale niečo to predsa len bolo. Toho emojiho som hneď v tej chvíli nepochopila ale potom mi už bolo jasné čo tým chcel povedať 🙋🏽‍♂️(emoji ktorého mi poslal). Odpísala som mu a hneď mi na to odpísal. Naša konverzácia prerástla do písania vkuse. Keďže bola sobota tak sa upratoval dom (u nás je zvyk že v sobotu sa upratuje) mamina bola na mňa nahnevaná prečo stále pozerám do telefónu a neupratujem. No mala som na to vážny dôvod a nemohla som si dovoliť neodpisovať a ešte jemu. Tak som sa popri upratovaní venovala aj jemu. Zistili sme že máme veľa spoločného no nebolo to pre mňa také jednoduché. Prišiel podvečer a ja som mala ísť na oslavu bratovej frajerke a nášmu kamarátovi. Tak som sa začala chystať na našom písaní sa nič nezmenilo popri maľovaní a vyberaní si outfitu bolo jednoduché mu odpisovať. Pritom som volala s kamkou a povedala je všetko čo sa dovtedy stalo. Po ceste na oslavu som dlho rozmýšľala že si to budem musieť veľmi dobre premyslieť aby sa to nedozvedel Matúš ten náš spoločný kamarát. Nevedela som komu to môžem a nemôžem povedať no najlepšie by asi bolo aby to vedela len ona.