Kým si bol ✓

-1-

Znovu sedíš na svojom koženom kresle, ktoré starne spolu s tebou. Aj ty, aj tvoje kreslo sa tvárite, že to s vami nič nerobí.

Tie bezsenné noci si ale na tvojej tvári nechali odtlačky. A nemyslím len tie od bozkov mladých žien, ktorým by si dokázal sľúbiť úplne všetko. Asi jediným dôvodom bolo to, že ti na chvíľu vdýchli život, ktorý si zo seba sám vycucal. Čo už.
Mal si všetko, ale ty si chcel viac.
Teraz si síce spokojne sedíš, užívaš si ticho v kancelárii tvojho bytu po celodennom zhone a vychutnávaš si piatu cigaretu za posledných pár minút, no ja poznám tvoju budúcnosť.

Možno ju poznáš aj ty, no tvoja hlava si radšej vyberá iné myšlienky.
Pohodlnejšie.      
Veď to koniec koncov robíš so všetkým.         
Príliš šikovný kolega je hrozba v práci, tehotná žena zas priveľká záťaž.
Ach, ty zbabelec.
Vieš sa vôbec pozrieť do zrkadla?

Viem o tebe viac, ako by si len mohol tušiť. Trúfam si povedať, že je to viac, ako o sebe vieš ty sám. Smiešne, pretože ty ani len netušíš, že existujem.  Pritom by stačilo byť trochu pozornejší. To by si však musel vyjsť zo svojej bubliny, ktorú si si vytvoril.

Chápem, je príjemné žiť vo vlastnom dokonalom svete.
No kým si v ňom zatvorený, v realite
sa dejú divy.