-4-

24 6 2
                                    

Nápad podnikať s tým, že budeš obšťastňovať a rozmaznávať iných podnikateľov, bol viac než geniálny.

Vnukol ti ho,..hm, ako sa len volal.
Nejaký chudák z vysokej školy. Takéto pomenovanie mu prináleží.
Veď si ani nevedel ustrážiť vlastný nápad. Bolo až priveľmi ľahké ukradnúť mu ho.
Stačilo ho opiť a dohodiť mu najkrajšiu ženu v bare.
A najšikovnejšiu.
Vedel si to, lebo si ju už dávno predtým mal aj ty.

Cez rozostreté záclony vidím, ako sa uškŕňaš. Hľadíš niekam pred seba, do prázdna. Do prázdneho bytu. Steny sú hladké a biele, bez akéhokoľvek obrazu. Jediné, čo na nej visí je kalendár.

Dva roky starý.

Nuž, posledné roky boli naozaj rýchle. Tak život vyzerá, keď je človek úspešný.

Znovu si odpiješ zo svojho obľúbeného nápoja. Rozplýva sa na jazyku, krásne ťa hreje v hrdle.
Zakláňaš hlavu dozadu, aby si uvoľnil aj posledné napätie v tele, ak tam náhodou ešte nejaké je.

Viečka máš zrazu akési ťažšie.
Jednou rukou si nemotorne uvoľňuješ zatiahnutú červenú kravatu, ktorá sa ti zdá príliš silno uviazaná. 
Chvíľu takto ešte sedíš vo svojom kresle. Iste rozmýšľaš nad tým, ktorá slečna z prvej top desiatky dnes navštívi tvoje sídlo.

Prichádzali výlučne po polnoci. Také tvoje polnočné čerešničky. Čerešničky na torte, ako si zvykol hovoriť. Po celodenných úspechoch nimi boli.
Slasť, ktorá by ťa ale inak nebavila.

Kým si bol ✓Where stories live. Discover now