Stalker [Harry Styles]

|2| Izba oproti

Rozhliadla som sa po ich dome,ešte nikdy som tu nebola. Hľadala som nejaké fotky,ale žiadne tu neboli. Nevidela som ani žiadne albumy,do ktorých by som mohla nakuknúť. Nebolo tu nič z čoho by som mohla zistiť,ako vyzerá.

Annie povedala,aby som si sadla na gauč,zatiaľ čo mi prinesie nejaké suché oblečenie. Každá miestnosť bola zariadená svojsky. Miešali sa tu rôzne štýly,nábytok bol každý z iného obdobia,no dorhomady to nádherne ladilo. Predo mnou stál menší drevený stolček z tmavého dreva, vyzeral staro. Kreslá boli naopak moderné,konopné.

"Sú to nejaké Gemmine veci,dúfam,že ti sadnú," pousmiala sa. "Kúpeľňa je na poschodí,prvé dvere zľava,"

"Ďakujem,"

S Gemmou som sa hrávala keď sme boli malé. Anne spolu s ňou chvíľu žila u nás doma po tom,čo sa rozviedla s manželom. On so synom ostali bývať v Londýne. Nikdy som sa nepýtala na detaily ich vzťahu a nikdy mi ich nikto nepovedal. No viem,že to bolo nepekné a že aj zťah s jej synom tým utrpel.

Konečne som zo seba dostala to mokré oblečenie,ktoré sa na mňa lepilo. Išla som naspäť na prízemie,no niečo ma ťahalo do tej izby,ktorú každý deň pozorujem cez okno.

Pomaly som otvorila dvere a nestačila som sa diviť. Vždy som videla len stenu,kde boli dvere a polička,na ktorej som predpokladala boli videohry,no mýlila som sa. Sú to knihy. Rovnaké,aké čítam ja.

Všade bol poriadok,čož je pre chlapca nezvyčajné. Jeho izba pôsobila viac ako moja,než ako Liamova.

V rohu miestnosti stála gitara. Vedľa nej bola dvojlôšjová posteľ s oranžovou plachtou,ktorá bila do očí,znova žiadne fotky.

Chcela som sa kochať dlhšie,ale Annie by to pravdepodobne prišlo podozrivé a ja som nechcela,aby ma tu načapala.

"Ešte raz vám ďakujem za oblečenie," poďakovala som,keď som prišla dolu.

"Mala by si mi prestať vykať,cítim sa potom staro," zasmiala sa a ja s ňou.

"Ako môžem pomôcť?" Spýtala som sa a ona sa usmiala od ucha k uchu. Je to to najmenej,čo pre ňu môžem spraviť. Ja viem,je to hlúpe,ale pomohla mi. Mne ľudia nepomáhajú,vyhýbajú sa mi. Jediný, koho mám je mama a Liam. A ikeď ju poznám už od malička, čo sa pred dvoma mesiacmi prisťahovali,už to nie je ako keď som bola malá.

"Mohla by si nakrájať zeleninu," ponúkla mi.

"Rada,"
***

"Ďakujem za oblečenie,Anne, zajtra ti ho prinesiem a prepáč,že som ťa obťažovala," lúčila som sa s ňou.

"Nezobťažovala si ma,takto som sa pri varení nikdy nezabavila. Niekedy musíš prísť na obed,"

"Prídem rada, ale už musím ísť. Mama sa už musí báť," zamávala som jej a dala sa na odchod.

"Ach dievča,čo si jej nezavolala," pokrútila nado mnou hlavou,ale v hlase jej bol počuť smiech.
***

"Kde si bola a kde máš brata?" Bolo na nej vidno,ako sa o nás strachovala. Nedivím sa jej. Príde domov a nikde-nikto

"Ja som bola u Annie,pretože som si zabudla veci u Liama,telefón mám úplne vybitý a Liam je u Sophie ," vysvetlila som jej,čo sa stalo,teda skoro- nemôžem jeh povedať,že Liam si úžíva ktovie kde a a nepovedal jej o tom. Ešte chvíľu sme sa rozprávali. Potom som odišla do svojej izby.

Zvalila som sa do postele a premýšľal o dnešku.

Jeho izba. Všetky tie knihy. Mám ešte viac otázok ako dozeraz. Aké by to asi bolo kebyže sme sa stretli. Som si istá,že by sme si rozumeli. Mohli by sme  diskutovať  o literatúre,alebo by mi mohol niečo zahrať na gitare. Ako asi znie jeho hlas?

Vstala som a podišla k oknu. Pozerala som do neho asi päť minút,keď mi do izby vtrhla mama.

••••••••••••••••••••••••••

Tak ma hnevá,že ho este nevidela. Prichádza o veľa. 😂 dúfam,že ste si diel užili,aj keď je kratší.