Stalker [Harry Styles]

|4| vlasy

Dom bol obrovský a ja som prešla asi päť ďalších izieb než som cez jedny dvere započula Justina. Vošla som.

"Preboha," moja ruka mi vyskočila k ústam.
Liam ležal na zemi celý krvavý s roztrhaným tričkom 

"Čo sa stalo?"

"Sophie je kur*va a Liam za to ešte dostal cez hubu,ale sám si za to môže," odpovedal mi Justin pobavene.

"Tak za prvé,takto o nej nehovor a za druhé,začal si on,keď sa vyspal s mojím dievčaťom," ubolene mu odpovrdal môj brat,vyzeral,že sa chcel postaviť,no rýchlo si to rozmyslel.

"Prestaň ju obhajovať,bohvie s kým všetkým sa ešte vychrápala. Je to tvoja vina Lee,dobre vieš,že zrovna s ním si si zahrávať nemal,"

"Ja neverím,že si sa pobil,"pokrútila som hlavou, "Skočil by si mi prosím po lekárničku,vedro s vodou a nejakú hubku?" Obrátila som sa na Justina. Najdôležitejšie bolo zachovať pokoj,vynadať mu možem aj ráno,keď sa všetko utrasie.

"Mala si to vidieť Shorty, takú bitku som dlho nezažil,ďalších päť chalanov skončilo dobitých,keď sa ich snažilo odtrhnúť,"
jeden z nich bol asi ten chalan,čo som ho ošetrovala.
"Vrátane mňa,pozri," ukázal mi fialové hánky a menšiu ranku na spodnej pere.

"Si statočný a teraz mi prosim prines tie veci," poprisila som ho znova.

Keď už vychádzal z dverí,ešte som na neho zakričala- "A nehovor mi Shorty!" Počula som len,ako sa zasmial.

Svoju pozornosť som presunula na btata. Poriadne som si ho prezrela.
"Zodvihni ruku,"

"Ktorú,"

"Tú opuchnutú," upresnila som,no nemohla som si pomôcť a prekrútila  očami.

"Au!" Sykol.

"Máš to zlomené, pôjdeme na pohotovosť a je tu aj veľa krvi. Čo ťa bolí najviac?"

"Srdce,"

Skôr ako som mu stihla odpovedať,sa vrátil Justin.

Keď sme ho umyli zranenia nevyzerali až také vážne.

"Som zvedavá ako to vysvetlíš mame,"

"Asi preapím u Jeya,"

"Liam tú ruku budeš mať v sadre aspoň mesiac,"

"Mesiac? A čo letné tréningy? Konečne som v mužstve Chlo,ja si žiadnu sadru nedám," skučal.

"Tak to bude ešte horšie,ak chceš vôbec ešte niekedy ten futbal hrať,tak so mnou pôjdeš na pohotovosť,teraz," začína ma z neho bolieť hlava. Neviem,čo si myslí.

"Shorty má pravdu Liam, nebuď sprostý,ak nechceš zasa hrať z lavičky,tak ju musíš počúvať,"

Usmiala som sa. Toto bolo asi prvý krát v mojom živote,čo so mnou Justin súhlasil.

Pomohli sme mu postaviť sa a viedli sme ho von z izby. Keď sme kráčali chodbou,všetky oči boli na nás. Všetci sa pozerali a niečo si šepkali. Roztriasli sa mi ruky,nie som zvyknutá byť v centre pozornosti. Snažila som sa držať pokope,aby som nespôsobila ešte väčšiu scénu.

Prešli sme davom až na príjazdovú cestu k Liamovmu autu.
"Kľúče," nadstavila som ruku.

"Hlavne opatrne," veľmi neochotne mi ich podal.
Budem, o to sa nemusí báť. Neznášam šoférovanie.

***

Domov sme prišli okolo štvrtej ráno. Dala som pozor aby sa Liam dostal v poriadku do postele a vrátila som sa do izby.

Bola som odhodlaná spať až do obeda,aby som si vynahradila túto prebdenú noc,no v ton som niečo zbadala.

Svietilo sa tam. V jeho izbe sa svietilo. Rýchlo som pribehla k oknu,no stačila som vidieť len jeho vlasy. Hnedé,také aké má jeho mama. Myslím,že kučeravé,no z takejto diaľky tažko povedať.

Ľahla som si a zatvorila oči. Dokola som si v mysli prehrávala ten výjav.

Neviem,či sa mi dnes ešte podarí zaspať.

______________________________________
Nemala som tak 2 hodiny internet počas cestovania,takže nová časť. Neviem,či to ešte niekto číta,keďže sama som wattlad dobré 2 roky ani neotvorila.