Eddie Munson [one shots] SK

Najlepší priateľ

Len čo sa za Stevom zavreli dvere a on odišiel aj s poslednou krabicou svojich vecí, v dome zavládlo ohlušujúce ticho. Vkrádalo sa po schodoch a odrážalo od stien každej izby. Jeho polovica postele, polica v kúpeľni, nočný stolík, všetky tie miesta, ktoré boli jeho a boli teraz prázdne sa Alex zdali cudzie. Akoby tam už nepatrili a mali odísť spolu so Stevom. Jediné, čo prezrádzalo jeho predchádzajúcu existenciu v tom dome boli rozvodové papiere na stole. Bolo po všetkom. 

Mentálne bola s ním rozídená už niekoľko mesiacov. Niekoľko mesiacov, kedy niečo tušila a Steve sa priveľmi nesnažil niečo skrývať. Mesiace spolunažívali ako spolubývajúci, nie manželia. Vedela, že v Stevovi sa niečo pohlo, keď sa dostal na vedúcu pozíciu v otcovej firme. Jeho už aj tak vysoké ego nabralo nové rozmery a miesto toho, aby sa ponáhľal domov za ženou ťahal nadčasy počas ktorých preťahoval kolegyne. A vedeli o tom všetci. Všetci okrem Alex, ktorá mohla len niečo tušiť a domnievať sa.

Pri rozvode jej viac ak ochotne nechal dom. Bola to práve ona, kto z neho vyčaroval domov a to si nechcela nechať vziať. Malá cena útechy.

Zapla rádio ako prostriedok boja proti nepríjemným myšlienkam a chcela sa pustiť do prípravy večere tak, ako by to robila v každý normálny večer.  Po pár minútach to však vzdala a objednala si pizzu. Varenie by ju ešte viac vyčerpalo a miesto toho si radšej pustila trápnu romantickú komédiu, ktorej dej dokázala predvídať od samého začiatku. Všetky filmové klišé jej boli na smiech, z romantických scén ju napínalo a zo šťastného konca nebola vôbec šťastná. Bol to len film, no aj tak nedokázala potlačiť pocit, že sa stávala voči láske zatrpknutou. Neprajnou.

Alex sa chystala do postele, keď ju vyrušil zvonček pri dverách. Zdravý rozum a nespočetné množstvo krimi prípadov, ktoré videla a čítala jej hovorili, aby to ignorovala a išla si ľahnúť. Z nejakého dôvodu sa však na schodoch otočila a dvere išla otvoriť.

Z neskorého nočného návštevníka mala zmiešané pocity a tak len mlčky naňho hľadeľa. Bol to on, kto prišiel a teda musel mať dôvod pre svoju návštevu.

"Ehm, neruším?" začal opatrne.
"Asi záleží čo potrebuješ."
"V prvom rade ťa vidieť."
"A v druhom rade sa mi vysmiať?" odvrkla nepríjemne.

Na Eddieho Munsona nemala veľmi náladu Ešte sa tak celkom nerozhodla, či ho ešte niekedy chce vidieť. Bol to Stevov najlepší priateľ a aj keď si s ním bola blízka už od strednej aj ona, nedokázala prekusnúť jeho silné puto so Stevom.

"Alex, prisahám ti na celú moju kariéru, o ničom som ani len netušil. Ak by som bol tušil, pravdepodobne by som ho zabil." 

Bez ďalšieho slova o krok ustúpila a pustila ho dnu. Len čo sa za Eddiem zavreli dvere, stiahol ju do toho najpevnejšieho objatia a chlácholivo ju hladil po dlhých, hnedých vlasoch.

Voňal tak ako vždy. Po cigaretách a cestovaní. Veľký kufor po jeho boku naznačoval, že aj teraz ide priamo z letiska.

Nechcela plakať, mala pocit, že už si to všetko odplakala a na viac nemala nárok, no pristihla sa, ako jej vlhnú oči a jedna po druhej začínajú padať prvé slzy.

"Je mi to tak hrozne ľúto," snažil sa ju utíšiť, no malo to skôr opačný efekt. "Prepáč, že som tu nebol. Že som nevedel."

Alex zložila svoju silnú masku a nechala svojim emóciám voľný priebeh. Eddie jej dal na to priestor vo svojom objatí. Nechcel ju pustiť prvý, bolo očividné, že niekoho potrebovala. Aj pod tou umelou maskou bola silná, o tom niet pochýb, no aj ten najsilnejší človek má slabšie chvíľky. A tie jej na ňu práve prišli.

"Ako to, že si o ničom nevedel? Vedeli to všetci," vzlykala mu do mikiny.
"Netuším, baby. Mám pocit, akoby som ho nepoznal."

Eddie ju hnedými očami skúmal a snažil sa zistiť stupeň slepoty, ktorým musel Steve trpieť. Aj ako nezávislý pozorovateľ muž a aj ako jej dlhoročný kamarát nedokázal prísť na jediný dôvod, pre ktorý sa Steve zachoval tak, ako sa voči Alex zachoval. Alex bola presne tou ženou, ktorú pri sebe jednoducho potrebujete. Krásna, inteligentná, dobrosrdečná, krásna, vtipná a najmä krásna.

Posledné roky trávil Eddie viac vo svete, no vždy sa rád vrátil do Hawkinsu za priateľmi. Správa o tom, že Steve a Alex budú mať svadbu ho neprekvapila ani zďaleka tak ako správa o ich rozvode ani nie dva roky na to. Nerozumel tomu. A po zistení okolností a dôvodu rozvodu nerozumel ani Stevovi.

Zrazu boli tri hodny nad ránom a im stále nedochádzali spoločné témy. Alex Eddieho život fascinoval. Všetko čo mal si tvrdo odpracoval a stále nepoľavoval. Nepoznala človeka, ktorý by si za svojim išiel tak ako Eddie. Aj napriek tomu to bol stále ten blázon ako v škole. Sršal hlúpymi vtipmi, no v sekunde dokázal byť opäť vážny a starostlivo počúval každé Alexino slovo.

Už sa naňho nehnevala. Zo všetkého bolo jasné, že problémy medzi ňou a Stevom boli v skutku len medzi ňou a Stevom. Bolo by hlúpe sa hnevať ešte aj na Eddieho, keď bol jediný, kto za ňou prišiel, zaujímal sa a mal starosť.

"Mal by som ísť," skonštatoval a vstal, no ostal stáť na mieste. Mal by, no nechcelo sa mu.
"Nemusíš."
"Ale mal by som," zopakoval stále bez pohybu.

Alex sa postavila k nemu a bez slova sa nechala stiahnuť do ďalšieho objatia. Nevedela, či koná inštinktívne alebo len zúfalo, no vzhliadla k nemu a skúmala jeho tvár. Vyzeral unavene, prezrádzali to aj vačky pod očami,

Eddiemu bolo jasné, že to takto nemalo byť. Chcel len skontrolovať kamarátku v nepríjemnej životnej situácii, to, k čomu to mierilo sa mu nepáčilo.

Alebo páčilo až priveľmi. A nedokázal tomu zabrániť.

Alex si stala na špičky a tvárou sa priblížila k Eddieho.

"Nemali by sme..." šepol a zároveň si ju privinul bližšie k sebe.
"Nemali," Alex pritakala, no neodtiahla sa. Ruky mu prevesila kolo krku

Iskry medzi nimi lietali a vybuchovali ako ohňostroj na Deň vďakyvzdania. Jeho čokoládové oči ju hypnotizovali a ťahali stále bližšie. 

Bez ďalšieho rozmyslu ju pobozkal. Najskôr len zľahka obtrel svoje pery o Alexine a čakal na jej reakciu. Tá prišla takmer okamžite. Druhý, už vášnivejší bozk iniciovala ona a vtedy sa v momente stratili obaja. Alex mu rukami zašla do vlasov, bozkávala ho ako keby bol posledným mužom na planéte. Eddie ju za pás držal pevne a už ju neplánoval pustiť.

Stále si nebola istá, či to bola len tá nová, cudzia samota, ale chutil výborne. Chutil ako niekto, v koho môže mať plnú dôveru a niekto, kto jej okrem porozumenia dokáže dať aj svoju plnú pozornosť, Nekonečnú lásku.

Zaboril sa do gauča a Alex sedela obkročmo na ňom. S prstami stále v jeho kučerách ho neprestávala bozkávať. Zavlnila bokmi a aj pod vrstvou oblečenia cítila ako hrča v jeho nohaviciach ešte stále tvrdla viac a viac.

"Si jeho žena," slovami protestoval, no v rukách jej stískal zadok a perami ochutnával krk.
"Bývalá."
"Aj tak."
"A ty najlepší priateľ."
"Po tomto tiež už bývalý," uškrnul sa a odhodil už aj posledné morálne zásady, ktoré voči Stevovi dovtedy držal.

Alex zobudili slnečné lúče vnikajúce do izby cez otvorené závesy a Eddie, ktorý sa snažil čo najtichšie obliecť. Neúspešne.

"Nechcel som ťa zobudiť."
"Kam sa chystáš?" zývla a unavene si pretrela rozospaté oči.
"Na hotel."

Hlas mal odmeraný, ani nepozrel jej smerom. Spozornela.

"Nemusíš ísť na hotel. Môžeš zostať tu. So mnou." Nepresviedčala ho, len hovorila nahlas to, čo si aj myslela.
"Alex," vzdychol a klesol na posteľ vedľa nej. Ihneď sa natiahla po jeho ruke a stisla ju vo svojej. "Nechcem ti pliesť hlavu. O týždeň musím byť v Austrálii."
"To je až o týždeň. Dovtedy môžeš byť tu," zopakovala.

Eddieho pohľad zmäkol. "Alex."

To, ako vyslovoval jej meno jej spôsobovalo zimomriavky na celom tele.

"Nechcem aby si si myslela, že som ťa len využil na túto jednu noc," začal opatrne.
"Práve to si myslím, keď sa snažíš takto vypariť."
"So mnou je to ťažké, nechcem ti ublížiť."
"Ublížiš mi, keď povieš, že to pre teba nič neznamenalo."
"Ale to by som klamal."
"Tak zostaň."