„Čo si chceš pozrieť?“ spýtala som sa a na stôl som položil misku plnú popcornu. „Čo ja viem to je jedno. Daj nijaký horor.“ Povedal a sadol si na gauč. „Nenávisť môže byť? Nič iné nemám.“ Povedala som a pozrela som sa na neho. „No jasné“ žmurkol. Asi pol hodinu tu sedíme a pozeráme na to. Toto je horor. Piči veď to je komédia. Nuda. „Nevypneme to? Je to nudné. Radšej sa môžeme porozprávať.“ Povedala som. „Ak je toto horor, tak ma zakop. Jasné vypni tú kokotinu.“ Povedal a otočil sa na mňa. „No tak odkedy ideš v tomto biznise?“ spýtala som sa a odpila som si z Fanty. „5 rokov. A ty? Na teba by som to nepovedal. Máš aj zbraň?“ zasmial sa. „Ja 3 roky ale viem toho dosť. Hej môj narodeninový darček od oca bola zbraň. Ty kokos po tej som túžila od mala!“ a začali sme sa naraz smiať. Má krásny smiech. Úsmev a tie jeho perličky. No dobre stop, lebo ho tu pojebem. Počuli sme buchnúť dvere a hneď sme sa postavili. On vytiahol zbraň a ja nôž. Obaja sme sa na seba pozreli a vbehli sme do verandy. „Otec! Vieš ako sme sa zľakli?“ zakričala som. „To máte ako tréning zlatíčko.“ Povedal a dal mi pusu na čelo. Usmiala som sa a všetci sme sa posadili do obývačky. Zrazu mi pípol mobil. Hmm neznáme číslo. V správe stálo: Prešli tri roky. A ja som späť. Nájdem si ťa a zaplatíš za to že si ma poslala do basy.
V tom momente sa mi do očí vtisli slzy a v hlave vírila kopa spomienok. To nemôže byť pravda. Oni ho prepustili? Cítila som strach. Rozbolela ma hlava a ja som klesla k zemi. Pozerala som sa na mobil ako na zjavenie. Čo budem robiť? Preboha! „Čo sa deje?“ spýtal sa Justin. Nereagovala som. „Rebeca čo ti je? Haló? Čo sa stalo?“ spýtal sa otec a zvýšil hlas.
„Sebastián“ vyšlo zo mňa hlasom, ktorý bolo ledva počuť. Všetci okolo zamrzli. Dokonca aj Justin. On ho pozná? „ Sebastián River?“ spýtal sa neisto. Pozrela som sa na neho a iba prikývla. Stále mi po lícach stekali slzy. „Čo s ním?“ spýtal sa otec nervózne. Ukázala som mu mobil a hneď pochopil. Nemôžem tu byť idem preč. Zobrala som si mobil, kľúče od auta a rozbehla som sa von. „ Rebeca stoj! Justin bež za ňou!!“ zakričal otec no to už som sedela v aute a štartovala. Justina som nevidela. To ma teraz však nezaujímalo.
Z pohľadu Justina:
Hneď som sa rozbehol za ňou no ona už štartovala. Pribehol som k svojmu autu a naštartoval. Išiel som za ňou, tak aby si to nevšimla. Čo má ona s tým kokotom ? nechápal som to. Zaplatí mi za to čo mi urobil a za to čo urobil jej tiež! Došiel som na miesto kde parkovalo jej auto no ona v ňom už nebola. Cítil som znepokojenie. Kde je? Zrazu som si všimol ako sedí pod stromom a plače. Pomaly som prišiel až celkom k nej. Sadol som si vedľa nej a pozeral sa do blba. Všimla si ma a utrela si slzy. Bola taká bezbranná. Musel som zistiť čo sa stalo. „Povieš mi to?“ spýtal som sa s nádejou v očiach. „A potom mi povieš z kade ho poznáš ty?“ vypustila tichým a stále smutným hláskom. Bol z nej cítiť strach. Bála sa. „Platí“ povedal som a pozrel som sa jej rovno do očí. „ ... pred troma rokmi bol ešte na slobode. Mala som 15 a on 18. Chodili sme spolu asi 2 týždne. Išli sme ku mne domov, lebo sme nemali čo robiť. Zrazu sa začal správať divne. Začal ma bozkávať. To mi ešte nevadilo. No potom ma obchytkával a to už mi bolo nepríjemné. Nechcela som s ním spať. Nebola som na to pripravená. No na to on nebral ohľad. Zbil ma a potom zneužil. Plakala som a kričala. Bolelo to ...“ rozplakala sa ešte viac a vedel som že to čo jej urobil je schopný urobiť zase. Chcel som jej pomôcť no neviem ako. „ ... potom d mojej izby vtrhol môj otec a brat... zavolali políciu a dostali sme ho do basy ... a teraz ho prepustili .. tá správa bola od neho .. povedal že sa vrátil a že ma nájde... Justin ja sa bojím“ povedala znepokojene. Objal som ju a ona mňa tiež. Potrebovala to. Ako mohol zdvihnúť na ňu ruku? Je to žena! Zabijem ho! Za to čo urobil mne a za to čo urobil jej tiež! „Neplač kvôli niekomu ako je on. Máš okolo seba ľudí, ktorý nedovolia aby ti niečo urobil. Tvoj otec, brat, ja a kopa iných. Zaplatí za to tomu ver!“ povedal som a objal som ju ešte silnejšie. Vedel som že to potrebuje. A vedel som aj to že ju to upokojuje. „Čo sa stalo medzi tebou a ním?“ spýtala sa ma. Sľúbil som jej že to poviem takže musím. „Volala sa Sophie Jones a miloval som ju. Zabil ju. Rivalita medzi nami je obrovská a ja som mu prekazil akciu. Povedal že za to zaplatím. Uniesol ju. Hľadal som ju cez deň aj noc. Nevzdal som sa. Keď som ju konečne našiel bola mŕtva. Odvtedy sa hádame ešte viac. Pri jednej akcií som ho zbil a postrelil. Odvtedy sa mi neukázal na oči.“ Povedal a vzdychol si. „ Je mi to ľúto“ povedala a pritúlila sa ku mne ešte viac. Cítil som teplo a bolo mi s ňou až veľmi dobre. No to sa skončilo keď mi začal zvoniť mobil.
Ak sú tam chyby tak prepáčte.
