Dire Straits [VKook; TR]

-2-

Tmavovlasý pirát ťahal Taehyunga z nákladného priestoru priamo na palubu, kde bolo také svetlo, že ho na chvíľu oslepilo. Prižmúril oči, silno zažmurkal a snažil sa sústrediť na okolie.

Prvá vec, ktorú si všimol, bol oceán.

Široko otvorený a neuveriteľne modrý, trblietajúci sa na slnku. Taktiež oveľa pokojnejší ako si myslel, hlavne kvôli nevoľnosti, ktorú cítil pod palubou. Alebo možno ho to slnko na tvári a vôňa mora upokojovali.

Takto oceán ešte nikdy nevidel. Kedykoľvek predtým bol na lodi - čo sa nestávalo často - vždy ich obklopovala celá flotila iných lodí. Kráľovské námorníctvo, ktoré chránilo jeho loď, no zároveň pred ním zakrývalo nekonečnú rozlohu oceánu.

„Čo to tam vrieskate?" Mrzutý pirát, ktorého počul už predtým, schádzal po schodoch z prednej časti lode. Teraz, keď si ho mohol poriadne prezrieť, uvedomil si, že ten nevrlý pirát vyzerá oveľa menej zastrašujúco, ako znie. V očiach mal jednoznačne strašidelne nespokojný výraz, ale inak bol pomerne malého vzrastu. Vlasy mal striebornej farby, ktorá sa mu leskla na slnku.

„Yoongi-hyung," pozdravil tmavovlasý pirát jeho snov, skrútil Taehyungovi ruky za chrbtom a pevne mu chytil zápästia. „Našiel som to v náklade."

Taehyung sa zamračil. „Mám meno," zavrčal, „Taehyung."

„Och, je aj drzý," ozval sa hlas spoza Taehyunga, tak sa otočil, aby konečne zistil, kto to hovorí. Bol to vysoký muž so širokými ramenami, ktorý práve vyšiel cez dvojkrídlové dvere a pomaly pristúpil, aby si ho obzrel bližšie. Uškrnul sa. „Čierny pasažier sa nevie správať."

Cez dvere vošiel ďalší muž, tento mal rozstrapatené pieskovohnedé vlasy, ktoré vyzerali akoby ich zosvetlilo slnko a soľ. Stál vzadu, ruky prekrížené a pohľadom hodnotil Taehyunga.

„Je roztomilý!" zvolal zvonivý hlas. Zdvihol zrak a uvidel na palube druhého piráta. Ten sa skláňal cez zábradlie, hádal sa s tým nevrlým a usmieval sa naňho.

„Drž hubu, Jimin," odsekol tmavovlasý pirát a ruky mierne zovrel okolo Taehyungovho zápästia. „To nie je podstatné. Je to čierny pasažier."

Vedľa druhého piráta sa objavila ďalšia tvár - Jimin, pomyslel si Taehyung – vyzeral rovnako šťastne ako ten s ohnivo oranžovými vlasmi. „Čo robíš na našej lodi, čierny pasažier?" spýtal sa.

Taehyung sa snažil vykrútiť zo zovretia, no bezvýsledne. „Chcem sa pridať k vašej posádke," zakričal a poobzeral sa po zhromaždených pirátoch.

„Absolútny nezmysel - práve sa povracal v sklade. On nemôže byť pirát."

„To len preto, že som bol skrčený v krabici," argumentoval Taehyung, „Teraz som v poriadku!"

Vtedy hnedovlasý pirát, ktorý doteraz bez slova zhodnocoval situáciu, spustil ruky k telu a prestal sa opierať o zábradlie. Ako na zvolanie zvyšok posádky stíchol, otočili sa a pozreli naňho. Pravdepodobne kapitán.

„Tvoje oblečenie," prehovoril kapitán hlbokým a pomalým hlasom, len čo urobil cieľavedomý krok smerom k Taehyungovi, „je dobre ušité. Drahé." Zastavil priamo pred ním, natiahol sa a prstami ohmatal materiál jeho košele. „Ty nebudeš žiadny starý pouličný darebák."

Taehyung si nervózne oblizol pery. „Uh, nie," priznal, pretože o tom nemalo zmysel klamať - nikdy by ich o tom nepresvedčil. „Ja- môj otec je obchodník. Máme sa celkom dobre."

„Tak čo," pokračoval kapitán, „tu teda robíš?"

Táto otázka bola o niečo jednoduchšia. Nemusel klamať. „Chcem byť slobodný," povedal úprimne, „nezáleží mi na peknom oblečení, ani na peniazoch či dobrom jedle. Celý život som bol ako v klietke a chcem byť slobodný."

Zdalo sa, že jeho odpoveď kapitána potešila, pretože sa naňho chápavo usmial. Na oboch lícach sa mu objavili dve hlboké jamky a naraz vyzeral oveľa prístupnejšie. „Nie my všetci?" spýtal sa a na chvíľu sa tváril tak zamyslene, že by si ho Taehyung mohol pomýliť s filozofom.

„Je to bohatý chlapčisko," povedal tmavovlasý pirát, pustil mu konečne zápästia a pristúpil ku kapitánovi. „Nevie nič o tom, čo znamená byť pirátom."

Kapitán sa len usmial. „Niekto z nás o tom vedel? Predtým ako sme sa jednými stali?" spýtal sa chladne. „Vedel niekto z nás o tom niečo okrem toho, že chceme slobodu na otvorenom mori?"

Odmlčal sa a otočil sa späť k Taehyungovi. „Ale tu Jeongguk má pravdu," povedal. V duchu si zaznamenal meno tmavovlasého piráta. „Nie si ako my. Ako vieme, že ti môžeme veriť?" 

Taehyung sa vystrel v ramenách a zdvihol bradu. „Teraz nemôžem povedať nič, čím by som vás presvedčil," povedal rozhodne, „ale môžem to dokázať. Dajte mi šancu a ja vám to ukážem."

Pirát zvaný Jimin zakričal od radosti a po schodoch zbehol na hlavnú palubu. „Povedané ako pravý pirát," zvolal, bežal rovno ku kapitánovi a prestrčil mu ruku cez lakeť. Blízkosť Jimina s kapitánom ho vyľakala , no snažil sa, aby to na ňom nebolo vidieť.

„Prosím, hyung?" zakňučal Jimin a našpúlil pery. „Daj mu šancu. Nie je to tak, že ho teraz hodíme cez palubu a pár rúk navyše by sme mohli dobre využiť."

Kapitán sa na Jimina láskavo pozrel. „Fajn," povedal a pozrel sa späť na Taehyunga, „môže zostať, aspoň kým najbližšie nespustíme kotvy. Ale zodpovedný si zaňho ty. Uisti sa, že sa naučí ako viazať laná."

„Namjoon-hyung," začal ten menom Jeongguk, ale kapitán ho umlčal zdvihnutím ruky.

„Nehádžeme človeka cez palubu bezdôvodne, takí piráti nie sme," povedal kapitán - Namjoon – s konečnou platnosťou. „Taktiež by sme ho mohli uväzniť v nákladnom priestore do ďalšej zastávky, ale to by sme ho kŕmiť, aby sme ho udržali nažive - to by tiež mohlo fungovať. Ale Jimin má pravdu, pomoc by sa nám hodila."

Potom Namjoon zamieril späť k dvojkrídlovým dverám - zrejme do svojej kajuty – a zvyšok pirátskej posádky sa jeden po druhom vrátili k povinnostiam. Než odišiel, Jeongguk naňho vrhol nepríjemný pohľad.

Všetci odišli. Okrem Jimina, ktorý pred ním stále stál a žiaril, akoby práve vyhral prvú cenu.

„Vitaj na palube," povedal a natiahol k nemu ruku, „Ja som Jimin."

Taehyung sa usmial a podal mu ruku. „Taehyung." 

©calypsio [ao3]
All rights reserved

T/N

Pekný večer :]
Po nejakom čase strávenom prezeraním všetkých kútov wattpadu som zistila, že všetci autori, na ktorých som začínala už odišli. Ani sa nečudujem, z tých reklám ma skoro vystrelo 💀