Dire Straits [VKook; TR]

-4-

O pár dní neskôr mu Namjoon oznámil, že sa naučí bojovať.

S Hoseokom v pätách k Taehyungovi vykročil, zatiaľ čo Jimin mu kontroloval výstroj a vysvetlil ako všetko funguje.

„Neviem, ako dlho tu s nami budeš, ale ak sa dostaneme do nejakých problémov, chcem, aby si sa aspoň trochu vedel brániť," povedal Namjoon tónom, ktorý mu ani nenechal priestor zareagovať. Otočil sa, kývol na Hoseoka a potom s rukami za chrbtom odišiel. Taehyung si neprítomne pomyslel, že aj napriek tomu, že on je tu princ, to Namjoon tu vyzeral celkom kráľovsky.

Hoseok sa uškrnul a v jednej ruke držal rukoväte dvoch mečov. Jeden mu hodil a on sa ho pokúsil chytiť bez toho, aby mu čepeľ rozrezala ruky.

„Neboj - nie sú ostré, otupil som ich," povedal, „Nechcem, aby si ma náhodou rozsekal."

Teahyung otestoval váhu meča. Bol celkom ľahký, jasne určený na držanie len v jednej ruke. Takýto druh nikdy nepoužíval, no mal za sebou pomerne rozsiahly tréning so šabľou a nevyzeralo, že toto sa nejako líšilo.

Hoseok zdvihol obočie pri pohľade ako ľahko s mečom narábal. „Už si predtým používal meč?" spýtal sa zvedavo.

„Trochu," povedal skromne a uškrnul sa. „Nie až tak."

Potom experimentálne švihol mečom, rýchlym krokom uskočil k Hoseokovi a plochou stranou čepele mu narazil do pleca. Jimin udivene zapískal.

„Nie je vôbec zlý," povedal Jimin a založil si ruky, akoby sledoval šou. „Mohol by ti prevziať pozíciu, hyung."

Hoseok sa naňho pozrel s iskrou hravosti v očiach. „To sa uvidí," poznamenal odhodlane a v prípravnom postoji otočil hlavu k svojmu oponentovi.

Teahyung jeho postoj skopíroval a snažil sa spomenúť si na všetko, čo ho bojoví majstri naučili, keď vyrastal. Nie že by však mal niekedy šancu použiť jednu z týchto zručností v reálnej životnej situácii. Telom mu prúdil strach a adrenalín. Ale aj tak – takmer dvadsať rokov tréningu nemôže prísť úplne nazmar.

Urobil ďalší prudký skok vpred, no Hoseok bol tentokrát pripravený a ľahko jeho úder zablokoval vlastným mečom. Ich čepele sa so zvonivým úderom spojili. Hoseok sa potom otočil na stranu a Taehyung sa musel rýchlo narovnať, aby zablokoval ďalší úder.

Bojovali medzi sebou tak ako nikdy predtým. Jeho bojoví majstri išli vždy podľa pravidiel. Nútili ho špecifické postupy opakovať znova a znova, aby zdokonalil svoje pohyby a bloky. No Hoseok sa pohyboval plynule, akoby tancoval. Jeden pohyb prechádzal do druhého. Taehyung sa snažil nedržať pohybov a krokov, ktoré poznal a nechal telo a svaly spomenúť si na to, čo má robiť.

Po niekoľkých minútach - ani nevedel povedať, koľko času ubehlo – mu Hoseok meč odstrčil na zem.

 „Dajme si prestávku," povedal. Lapal po dychu a vymenil si pohľady s Jiminom, ktorý zo zeme nadšene tlieskal. „Dobrá práca, chlapče. Trochu kostrbaté a niekedy až príliš premýšľaš, ale určite máš potenciál."

Jimin prikývol, vyskočil na nohy a potľapkal ho po chrbte. „Dopekla áno! Odkiaľ sa to v tebe vzalo? Myslel som si, že si len bohatý chalan?" spýtal sa.

Taehyung cítil, ako sa mu zo všetkej tej chváli trochu sfarbujú líca. „Otec sa, um, vždy bál, že by ma mohli uniesť," vysvetlil. Bola to tak trochu pravda, aj keď úplne vynechal fakt, že bojový výcvik bol zhodou okolností povinný pre všetkých členov kráľovskej rodiny.

Hoseok sa zasmial. „Stavím sa, že si nečakal, že využiješ ten tréning na to, aby si sa stal pirátom," provokoval ho a hravo ho štuchol do rebier. „Poďme, ešte raz."

Taehyung sa zachichotal, zdvihol meč a zamieril späť do stredu paluby. Pripravoval sa na ďalšie kolo tréningu s Hoseokom, keď za sebou započul hlas.

„Počkaj," povedal hlas a Taehyung sa otočil. Uvidel za sebou Jeongguka, ktorý kráčal po schodoch dole. Yoongi sa opieral o zábradlie a sledoval ich. To ich obaja sledovali celý čas?

Pirát zastal až pred ním. „Daj si súboj so mnou," povedal. Znelo to skôr ako príkaz než otázka, čo sa mu nie dvakrát páčilo, ale nechcel vyzerať, že sa bojí.

„Fajn," odpovedal chladne. 

Hoseok pokrčil plecami a ponúkol svoj cvičný meč Jeonggukovi. No ten pokrútil hlavou a z puzdra na boku vytiahol svoj vlastný. Taehyung prehltol. To je ten meč, ktorým naňho Jeongguk mieril, keď ho objavili v sklade. Ten rozhodne nebol otupený.

„Nepôjdem na teba zľahka," povedal mladší pirát a švihol mečom do vzduchu.

Taehyung vzdorovito zdvihol bradu. „To ani nechcem," odpovedal.

A potom začali.

Jeongguk bol, samozrejme, dobrý bojovník, no iný ako Hoseok. Agresívnejší, nepredvídatelnejší. A tiež oveľa silnejší - alebo prinajmenšom aspoň proti nemu používal väčšiu silu ako Hoseok. Netrvalo dlho a cítil, ako ho od snahy blokovať Jeonggukove údery začali bolieť ruky.

No on nebol jeden z tých, čo by sa vzdali tak ľahko. Odrazil Jeonggukovu čepeľ a prešiel zaňho. Takmer doslova mu takmer vrazil čepeľ do chrbta, no Jeongguk bol naňho príliš rýchly a obratne sa otočil a jeho úder zablokoval.

„To bolo drsné!" zvolal Jimin a Taehyung si nemohol pomôcť a usmial sa. Najmladší pirát nič nepovedal, no prisahal, že videl, ako sa mu kútiky pier zdvihli v takmer nebadateľnom úsmeve.

Nakoniec bol Jeongguk až príliš dobrý na to, aby sa udržal dlhšie. Úhľadným pohybom zápästia mu z ruky vyrazil meč, potom k nemu prišiel a plochú časť čepele mu priložil k hrudi. Taehyung, vystrašený z náhlej blízkosti - nehovoriac o tom, že to bol Jeongguk – zakopol a spadol na zadok.

 Jeongguk sklopil meč a uškrnul sa naňho. „To nebolo zlé," pripustil, „ale máš čo zlepšovať."

Vyzeral tak arogantne, že to v ňom vzplanulo niečo, čo sa ho zmocnilo, až kým sa bez rozmýšľania nepohol. Natiahol nohu, kopol ho do členku a zrazil ho na zem.

Potom vyskočil na nohy, schmatol meč a namieril ho k Jeonggukovej odhalenej koži na krku. Na ten istý bod, kde mu držal meč on, keď ho našiel v sklade.

„Jedna vec, ktorý ma vždy učili," povedal Taehyung a na tvári sa mu objavil úškrn, „je, že boj sa nekončí, kým naozaj nie je koniec."

Jeongguk naňho zazrel a rukou mu čepeľ odstrčil. Postavil sa na nohy a odišiel bez toho, aby sa na Taehyunga čo i len pozrel.

Ten nemal príliš veľa času, aby o tom premýšľal, pretože Jimin a Hoseok ho obkľúčili, objímali ho a tľapkali po chrbte.

„Ggukie bude kvôli tomu mrzutý niekoľko dní," povedal Jimin a zasmial sa. „Technicky možno vyhral, ale nenávidí, keď má posledné slovo niekto iný."

Hoseok prikývol. „Počkaj kým sa o tom dozvie Namjoon," dodal, „bude ťa musieť nechať zostať." Taehyung sa pri tej predstave rozžiaril.

Yoongi ich celý čas sledoval a až teraz niečo vyhlásil. „Tak to mu teda musíte povedať čo najskôr," povedal, čim ich umlčal. Taehyung zvedavo zdvihol zrak, no Yoongiho tvár bola nečitateľná. „Namjoon povedal, že môže zostať, kým nespustíme kotvu, však?" vysvetlil, potom sa otočil a pozrel na otvorený oceán.

Ibaže už nebol otvorený.

Pretože pred nimi bola, nepochybne, pevnina.

„Už len pár hodín," povedal Yoongi a tentoraz sa pozrel priamo naňho. Pohľad mal silný a chladný. Taehyung si nevedel pomôcť, no mal strach. „Dovtedy musíte presvedčiť kapitána."

©calypsio [ao3]
All rights reserved