2.kapitola

21 1 2
                                    

Keď som sa spamätala stáli vedľa mňa dvaja muži ktorý sa ma snažili privieť k vedomiu. Jeden bol vysoký s dlhými vlasmi a druhý bol zas nižší s kratšími vlasmi.

,,Hey!Ste v poriadku?"Prihovoril sa ku mne ten dlhán.

Len som zo pár rázy zažmurkala aby som sa spamätala.Nechápala som čo sa stalo,bolo to skutočné a či sa mi to len zdálo?

,,Asi áno?Neviem,neviem ani čo sa doporiadku stalo"Odpovedala som dosť zmätená.

Chcela som sa postaviť keď v tom mi došlo že nemám na sebe svoju robotickú nohu,hneď som spadla na zem a začala som nadávať.
,,Tá rašpľa ryšavá my šlohla nohu!!Ja ju zabijem!"

,,Hlavne klud"Povedal jeden z mužov a podopreli ma.

,,Nájdeme vám tu nohu ale zatiaľ vás môj kolega zavezie k vám domov do bezpečia. Povedal ten vysoký, ten nižší ma  zobral na parkovisko kde ma posadil do Chcerolet Impali 67.

,,Vďaka za vašu ochotu a čo ste vlastne zač?"Poďakovala som sa a spýtala som sa zvedavo.

,,SME FBI agenti,tá žena je dosť nebezpečná.Nezranila ťa niekde?"Odpovedal vodič a pozrel sa na mňa

,,Aha a len mi trochu urobila chaos v hlave a čorkla mi nohu"Odpovedala som celkom podráždená

,,To je dobre a kde to vlastne bývate?"
Povedal vodič.

Povedala som mu adresu a zaviezol ma pred dom.Môj dom sa nachádzal na konci mesta obklopený stromami,mala som rada súkromie,ten dom bol ako menší zámočik,bol postavený do gotického štýlu a vždy ma tešilo sa tam vrátiť. I tento raz sa mi objavil úsmev na tvári a ten chlap mi pomohol dnu.

Doma mi pomohol posadiť sa gauč.
"Keď nájdeme vašu robotickú nohu tak vám ju prinesieme"Povedal a odišiel.

Čakala som pár hodín,stále sa mi v hlave prehrávalo to čo sa stalo.Snažila som zistiť či to bola pravda a či nie,či vážne existuje niečo ako nadprirodzeno a tak som začala pátrať na internete.

Neuvedomila som si že uš prešlo pár hodín čo som len sedela na gauči a hladala informácie.Do reality ma vrátili až tý dvaja muži s mojou robotickou nohou.Bola som nadšená ako malé decko keďže tá noha bola dosť drahá a barle som dávno spálila.

,,Vďaka chlapci!"Povedala som nadšene a namontovali som si hneď tú nohu.

,,Za málo!Inak volám sa agent Collins a toto je môj partner agent Gabriel" Povedal jeden z chlapov

,,Ja sa zas volám Charlotte MacLeod"Povedala som počas toho ako som si stále nahadzovať nohu.

,,MacLeod?!"Povedam zhrozene Collins

,,Áno?Prečo tak zhrozene?Ak má moja rodina nejakú zlú povesť tak nebojte ja ich nepoznám"Povedala som a usmiala som sa na nich

Po pár minútach chalani odišli a ja som sa vrátila k bežnému životu akurát s tým že som začala hľadať informácie o kúzlach a nadprirodzene.

Nedalo mi to spávať. Po pár dnoch som vyzerala ako úplný blázon.Celé dni a noci som zháňala informácie čo sa mi to vlastne stalo.Zháňala som i nformácie o tej ženskej ale nič som nenašla.

Po pár týždňoch som to vzdala.Uvedomila som si že to nemá cenu.

Tá žena ma určite len silno hodila do steny,asi mierny otras mozgu mi spôsobil že som si myslela že kúzlila,hovorila som si pre seba a snažila som sa na ten deň zabudnúť.

Dcéra čarodejky (SPN ff)Where stories live. Discover now