Pod nočnou oblohou

Vstup

Nella ležala v posteli a pozerala si Instagram. Písala si so Sisou jej kamarátkou na bývalej škole ešte než zistila, že je vlkolak. Sama sa to dozvedela len nedávno cca mesiac ešte ani nevidela žiadnych iných vlkolakov. Vlastne ani nevie aký vlk je. Jediné čo naznačuje tomu ,že je vlkolak sú levanduľovo fialové oči v mesačnom svitu. '' Aký asi sú ti ostatný? A patrím vôbec do toho sveta ? Čo keď budem iná ako oni. A možno tie oči boli len pohľad uhla alebo len svetlo.'' Uvažovala Nella ,keď na chvíľu odložila telefón a prevalila sa na bok. Pozrela sa na mesiac a v odrazu okna vo svojej izbe videla jej fialové oči. Otočila sa na druhý bok a zakryla si paplónom tvár. Zaspala celkom rýchlo. Na druhý deň ju zobudil skorý budík. Mala sa ešte zastaviť u riaditeľky Pupíkovej. Pripravila sa do školy, no to čo mohla učebnice ešte nemala tak si iba prichystala vodu a jedlo a nijaký ten zošit možno na kreslenie, poznámky. Pravdepodobne sa jej bude hodiť. Obliekla si biele tričko s krátkymi rukávmi, rifľové bledo modré a pohodlné nohavice a červeno čiernu kockovanú košeľu. Samozrejme ešte nijaký make-up a šperky. Na ceste do školy teda v aute hneď ako vyšli z mesta až do školy videla iba stromy. Zavrela oči a započúvala sa. Z nijakého dôvodu ju ten pocit lesa ukludňoval. Cítila sa v bezpečí, šťastná, spokojná. Keď dorazili do školy vyzerala ako úplne normálna škola pre ''dvojnohých'' tak ich nazývali vlkolaci normálnych ľudí bez tohto prekliatia. Nad dverami do riaditeľne bol obraz vyzeral ako dvojnohý '' Asi zakladateľ tejto školy'' pomyslela si. '' Dobrý deň som slečna Klára Pupíková'' predstavila sa riaditeľka '' Ja som Júlia Vyšvaderová'' predstavila sa mama . '' Ja som Nella Vyšvaderová'' predstavila som sa . Zrazu na mňa Slečna P. teda slečna Pupíková pozerala ako na nijakého mutanta. '' Deje sa niečo ?'' opýtala som sa nemám rada prítomnosť ľudí. '' Nie , nie prepáč'' odpovedala mi ja som pomaly odtiahla ruku mne dala rozvrh a mapu a mame niake papiere na podpis a bola som konečne prepustená ! Pozrela som sa na mapu či tu nie je dvor ,hodina mi začína až za dve hodiny takže mám čas. Našla som si miesto v tieni stromu a vybrala zošit. Začala som si čmárať. '' Ahoj ! Ti si ta nová hmm Nella ? '' prihovoril sa mi jeden chalan. A no.. bol celkom fešák cítila som ako moje líca menia farbu. '' Áno ,prečo ?'' spýtala som sa. Možno je ti ten najkrajší chalan ale stále som skôr introvert ako extrovert. '' Riaditeľka ma poslala, že ti mám ukázať náhradné ihrisko, to pôvodné sa prerába.'' vysvetlil mi a zdalo sa mi ,že sa pýril tiež ale nedávala som si nijaké nádeje. '' Okej tak kde to je ? '' naznačil mi ,že mám ísť za ním.'' Cesta nie je na mape.'' povedal mi ,keď si všimol mapy v ruke. Viedol ma úzkou cestou v lese, cez potok, cez peň a veľa konárov. Ukázal mi len ,kde je cedulka '' Náhradné ihrisko školy Vlčia akadémia'' cedulka už bola celkom stará a navlhnutá. '' Mimo vyučovania tam nemôžeme chodiť ...pravidlo školy''