Sex, Molynium, Rocknroll

...

Nedeľné ráno býva podľa známej piesne Easy, ale dnes to bolo skôr na Marylina Mansona a jeho Long hard road out of hell. Aj keď je pravda, že o ráno nešlo, skôr o neskoré predpoludnie. 

Len čo Džony otvoril oči, chvíľu trvalo kým precitol do reality a utvrdil sa, že leží vo svojej posteli. Suchoty, bolesť hlavy a nevoľnosť bilancovali predchádzajúci večer, ktorý sa niesol vo veľkom štýle, keď akciu štartoval pivom a potom ako výbušnú zložku primiešal rum. 

Legenda hovorí, že zvýšenou konzumáciou rumu zvyknú drevenieť nohy, čím začína premena na piráta, no samozrejme existujú výnimky. Napríklad keď premena obíde nohy, udrie vyššie a v hlave sa vám vytvorí drevený rám s obrovským oknom. A s jedným takým oknom, ktoré bol problém otvoriť, Džony práve zápasil.

Sadol si na kraj postele a spozoroval svoj odraz v zrkadle. Pohľad to nebol prívetivý. Prižmúrené krvavé oči, pod nimi výrazné kruhy a vlasy rozstrapatené do všetkých strán. Odpudzujúci zjav v kombinácií s prudkým návalom ostrej bolesti v spánkoch ho prinútil zavrieť oči.

Po chvíli bolesť odznela a Džony oči opäť otvoril. Úmyselne prehliadajúc svoj strašidelný obraz v zrkadle, upriamil pozornosť na zem, kde ležali pohodené ponožky a krátke nohavice. Cesta do postele musela byť expresná, vzhľadom na fakt, že zvyšok oblečenia mal ešte stále na sebe.

 Prišiel záblesk a s ním scénka. V nej boj s pravou ponožkou ustál, čo pri ľavej takmer neplatilo, našťastie stratu rovnováhy dokázal vybalansovať. Podobných zábleskov prišlo viac a postupne nadobudol pocit, že okno v hlave nebude nakoniec až také nepriechodné, ako sa mohlo spočiatku zdať.

Tok myšlienok prerušilo silnejúce sucho v ústach, ktoré ho vyhnalo do kuchyne, kde vypil na ex pohár vody. Pribudol by aj ďalší, keby si na ruke zvierajúcej vodovodný kohútik, nevšimol rozmazané číslo napísané perom. Išlo o telefónne číslo a Džony v momente nadobudol pocit, že vedie k problémom. „Vedel som, že od rumu mám dať ruky preč!" V duchu zaklial, pričom sa snažil rozpamätať na všetko, čo ten večer zaznelo.

„Na koncerte všetko v poriadku. Začiatok afterpárty tiež. Prišli prvé rumy a ďalšie pivo." Postupne si robil súhrn večera. „Potom si prisadol ten mladý bubeník v klobúku, ktorý zobral ďalšiu rundu. Ako sa to len volal? Tibor? Nie! Neviem." Pri spomienke, ako otáčal do seba ďalší a ďalší pohárik, ozvala sa v Džonyho žalúdku opäť nevoľnosť. „Spomínal tuším tú basáčku z ich kapely, asi je na ňu riadne namotaný a potom.."

V tom momente prišiel ďalší záblesk, síce o dosť matnejší, ako tie predošlé, no aj cez to stiekla Džonymu po chrbte kvapka studeného potu. Mladík v klobúku načrel do témy, ktorú od istého času považoval Džony za tabu. Absolútne netušil, do akých končín viedol rozhovor, ale niečo mu našepkávalo, že na telefónnom čísle načmáranom na ruke, dostane odpoveď.

Nervózne naťukal číslo do telefónu a s veľkým otáznikom v hlave si priložil reproduktor k uchu. Ozvali sa dva ťahavé tóny a po nich prehovoril povedomý mužský hlas.

„Zdravím Džony, vidím, že ťa naša ponuka zaujala."

Džony odtiahol telefón od ucha a vložil tvár do dlane, otáznik v hlave zmizol, žiaľ ho vystriedal výkričník.