Stojím pred kolískou posmrtnou,
patrí človeku obyčajnému
S päsťami zovretými a tvárou zlostnou
rozmýšľam, či mal pred zubatou trému
V hlave sa mi vytvára otázok vír...
Kto to bol? Hrdina, či osoba temných chýr?
Mal vlastne rodinu? Detí pár?
Alebo azda žil ako vlk samotár?
Ktovie aké sú odpovede na tieto otázky
Podľa mňa to bol tankista...
Lákali ho vojnové krásky
To viem dozaista
Boli jeho činy statočné?
A čo dni na bojisku...boli preňho náročné?
Po chvíli sa objavuje krutá slza žiaľu,
vyťahujem vreckovku už asi piatu
Ale no! Prestaň nariekať duša bolestná
Dosť už bolo smútku, dosť už bolo otázok
Jeho príbeh mal veľa zastávok,
no táto bola jeho posledná
Stalo sa to ôsmeho kalendárneho mesiaca
Kedy vonku bolo teplejšie než v stroji
Ľaľa! Pluk sa tam len tak rojí
A uprostred neho vojak náš odhodlaný - to krv vriaca
Paholci v zbroji nebojácne do lesa pochodujú
Nič netušia...čo chvíľa ocitnú sa na zozname hrobára
Myslia na návrat domov, jednohlasne si pospevujú
Aj veliteľ pluku si potichu nôti, cigara už mu dohára...
Keď tu zrazu sa ktosi z kríkov von derie
,,Útok!" zreval veliteľ a cigara mu náhle padla na zem
Smrť kráča údolím a jedného po druhom zo sebou si berie
A tak po hodinách bojov lesná cestička získala tiel lem
A čo náš známy neznámy regrút?
Schováva sa, vystrašený v zákopoch
Vyzerá to s ním zle, začína trochu blednúť
Zrazu sa mu pred tvárou čosi zablyslo, videl to pri tých vysokých smrekoch
Čas sa zastavil, ohnivá strela z hlavne vyletela
Nestihol on zakričať, nestihol utiecť
Bôľna rana, a z nej krv počína tiecť
Od tej chvíle jeho mater veľmi osmutnela
Zahryzla sa doň železná šelma...
Jej úder bol náhly a nečakaný
Pot po tvári steká...Od strachu reve: ,,Mama, otec! Držte ma!"
Leží tam on, k smrti unavený,
snažil sa schovať, no prezradil sa...
Po vystrčení hlavy z krovia zazrel toho strašného besa
Bol to statočný mladík, no smrť si našla aj jeho adresu
Jeho ostatky ležia v hrobe, na ktorý sa tu dívam
Neviem, možno aj ja si zo strachom do jednej postele líham
Nespím, lež bdiem a odolávam tomu skrytému zlu
YOU ARE READING
Insanis Pulchritudo
Poetry,,Čo je láska? To je vec zvláštna, omyl, takmer fraška Akoby si vedel, že jej musíš povedať, že je úžasná Výnimočný singel z albumu život Nič si z nej nerob, hoci ťa pripraví o žitia tvojho rok"
