Klára
S Jurom som sa nevidela už tri týždne vraj mu predĺžili tú Prahu ale je nejaký divný a vždy keď sa ozve vypadá že plače a keď sa ho nato spýtam povie že má alergiu na Slnko.
Ráno som sa zobudila na gauči s niekto otáčal kľúčami a prišiel Juro a obrovským kufrom prišla som za ním a on ma nežne objal "Si vporiadku?" Prikívla som a dala mu malinkú pusu "Chýbala si mi fakt moc" zasmiala som sa "Aj ty mne" a vytiahol z vačku náhreľník kde bolo srdiečko a keď sa otvorilo bola tam jeho fotka a on ukázal na svoje na krku a bola tam moja "To je zlaté milujem to" on sa usmial "Ale musíme sa porozprávať" ostala som zarazená a zatiaľ som si vešala tú retiazku a sadli sme si oproti seba na gauč "Už mi vysvetlíš tú tvoju alergiu na Slnko?" On povzdychol "Pozajtra odchádzam..." nerozumela som tak nasledovala otázka "Kam? Veď tu bývaš" on prikívol "Ja hrám v Kanade v lige ro je komplikované ale odchádzam na deväť alebo sj viac mesiacov" nadvihla som obočie "A prečo to neviem?" Pozerala som sa naňho a on odvracal odomňa pohľad a videla som ako sa mu tlačia slzy do očí "Juro ja sa nehnevám len sa na mňa pozri" on pokrútil hlavou "Nedokážem to proste je to ťažké" chytila som ho za hlavu a pozrel sa mi konečne do očí "Nebudeme sa môcť stretávať keď ty budeš tu a ja budem tam" zasmiala som sa "Nie Juro prestaň môžem ísť stebou" pokrútil hlavou "Nebol by nato čas a hokej je prvoradý a teba by som odstrkoval" mykla som plecami "A toto bol tvoj plán povedať mi to keď budeš odchádzať a somnou sa prestal baviť?" On povzdychol "Vieš bude to tak lepšie asi pre nás oboch" pustila som ho a šla do izby a pohádzala si všetky veci do kufra "Klára neblázni je tam tma ešte" zatvorila som ho "Utekáš od toho čo ľúbiš Juro a to že toto robíš hovorí za všetko" on ma chytil za ruku a na chvíľku som zamrzla "Klári ja ťa ľúbim fakt od prvého momentu čo som ťa tam zazrel pri múre" mykla som plecami "Už je to jedno nechceš to a ja to musím akceptovať" zobrala som kufor a šla dole "Keby je problém to že to nechcem tak by som štyri týždne nezaujímal o to ako je Klárke a čo sňou je" pokrútila som hlavou "Ahoj" natlačili sa mi slzy do oči "Prestaň nechoď prosím" už som otvorila dvere a odišla "Klári stoj prosím" nezastavila som a šla som na autobusovú zastávku a tá ma odviezla na vlakovú a už som mala 10 telefonátov od Jura a Andreja. Kúpila som si lístok na vlak a čakala som ešte dobrú hodinu a potom som nastúpila do kupečka kde som bola úplne sama a oprela som sa o okno a zrazu prišiel revízor a ukázala som mu lístok a on ho odcvakal a keď sme vyrazili rozplakala som sa a potom som pomaly začala zaspávať.
