Vzduch

2. Kapitola

Z anjelského hlasu speváčky vyklzli posledné slová sladkastého medu v podobe jej najpopulárnejšej piesne. Uklonila sa im. Za búrlivého potlesku sa vybrala do prezliekarne. Potrebovala zo seba dostať tie kusy látky. Potrebovala zmyť zo seba všetky tie nechutné dotyky. Ešte stále ich cítila po celom tele. Na niektorých miestach ju priam páli. Mala pocit, akoby sa jej tam vypálili odtlačky rôznych mužských dlaní, prstov, pier. Po ceste Neride do rúk jedno z dievčat - mladších ako ona samotná - vtislo pohár so svetielkujúcou tekutinou. Skôr ako ho niekam mohla položiť, objavil sa pred ňou Randy s obrovským úsmevom. Bol taký obrovský až Neride naháňal strach, že sa mu vrchná časť hlavy odlepí a spadne na zem. Bol taký obrovský, ale nikdy sa mu nedostal do očí. Tie vždy boli mŕtvolne s rozšírenými zreničkami. Pozorovali každý jej pohyb, akoby čakali kedy urobí chybu, za ktorú by ju mohol potrestať.

,,Hľadal som ťa, moja malá víla,''prehovoril so žiarivým úsmevom. Pohár s neznámou tekutinou podal inej dievčine. Obe svoje veľké a nechutné dlane si položil na jej odhalené boky. Ten nečakaný dotyk jej na celom tele vyvolal husiu kožu. Nebola to tá husia koža, ktorá sa vám na tele objaví, keď sa vás dotkne niekto kto vás vzrušuje. Táto bola jej presným opakom. Je presne tá, ktorá sa objaví, keď je vám niečo nepríjemné. Niečo vás vystraší. A Randy? Ten bol ukážkovým príkladom druhej možnosti. Navonok sa tváril, že je starostlivý, milý a iné lahodné poklony. Ale v skutočnosti bol ich opak. Bol ich antonymum. Človek to mohlo vidieť, ak to teda chcel. Alebo to mohol pocítiť na vlastne koži, keď urobil niečo proti Randyho vôli. Neurobil niečo presne tak ako si to Randy predstavoval. Neride sa to - pre jej šťastie -, ale ešte nepodarilo pocítiť, aj keď ju neprestajne sledoval, ale videla to. Videla ako to úbohé dievča bolo presunuté z pódia do klietky. Bol to malý priestor všetkým na očiach. Stiesnený a nehumánny. Od začiatku pracovnej doby až po jej koniec sa v nej musela zvodne vlniť. Čakať, ktorý zo zákazníkov si ju vyberie, aby mu robila spoločnosť. Teraz tu pred ňou Randy stál, obávala sa, že sa jej to tiež stane. Vedela, že poslednú dobu nevykonávala svoju prácu tak ako predtým, ale bola unavená.

Unavená. Unavená a znechutená sama sebou.

Už ju ani nezaujímali peniaze, ktoré tak veľmi potrebovala. Už ju ani nezaujímalo vystupovanie, ani tanec. Nič ju už viac nezaujímalo. Chcela vypadnúť z tohto miesta, ale nemohla. Všetko za to mohla jej hlúposť a neopatrnosť. Namiesto toho, aby si v zmluve prečítala aj tie najmenšie písmená tak ju bezmyšlienkovite podpísala. Keby si ju prečítala teraz by tu nemusela byť od skorých ranných hodín až po tie ďalšie ranné hodiny. Mala prestávka, ale tie boli občas také krátke, že si ani raz nemohla aspoň na minútu oddýchnuť. Len tancovala a vznášala sa. Vznášala sa a tancovala. Ak už mala dlhšiu prestávku vždy ju trávila s Randym. Mala mu tancovať. Skúšať si pred ním nové kostýmy. No najhoršie boli tie pauzy kedy musela tráviť pod jeho stolom alebo na ňom. Medzi jeho robustými stehnami alebo na nich. Hruďou k nemu alebo mu musela byť otočená chrbtom. S nohami otvorenými na obdiv alebo pokrčenými k hrudi. Všetko jej to už išlo na nervy. Chcela si oddýchnuť, pospať si. Zmyť zo seba všetky jeho dotyky a telesné tekutiny. No nemohla si to dovoliť. Nemohla. Už teraz meškala s nájmom po tretí raz a vedela, že ak ho čoskoro nevyplatí tak si môže ísť hľadať pohodlnú lavičku v parku. To bola ešte tá lepšia možnosť. V horšom prípade by v Púštnom kvete bola nonstop. Prípadne v tom najhoršom scenári by ležala na gauči v Randyho kancelárii alebo dokonca v jeho posteli. To nemohla dopustiť. Jednoducho nemohla. Preto sa zatla a robila koľko len mohla, aby si zarobila na nájomné, ale skôr mala pocit, že vždy len prerobila. Po každej službe dostala rovnaké množstvo peňazí. Občas sa Neride dokonca pritrafilo aj o pár bankoviek a mincí viac. No nemala pocit, že sa jej kopia a nevie, čo s nimi má robiť. Bolo to aj tým, že po každej šichte musela minimálne polovicu dať Randymu. Bolo to hlavne kvôli jej dlhu. To bola ďalšia z vecí. Mala obrovské dlhy s ešte väčšími úrokmi, ktoré sa neprestajne zväčšovali.

Bola taká sprostá, keď si od neho brala peniaze bez toho, aby vedela koľko mu bude musieť nakoniec vrátiť. Práve z tohto dôvodu mu momentálne dlhovala takmer dvojnásobok toho, čo si od neho požičala. Jej úrok sa každým dňom zvyšoval. Tušila, že to bude len horšie a horšie. Preto dúfala, že ju teraz nepreradí na menej platenú pozíciu. Ak by to urobil tak by mu ten dlh platila celý svoj život, ak by sa ho dožila. S jej životosprávou to nevyzeralo dobre. Bola vychudnutá. Od všetkého toho znechutenia mala stiahnutý žalúdok a takmer nič nejedávala. Ak už niečo zjedla nedokázalo sa to v nej dostatočne dlho udržať bez toho, aby to z nej nakoniec nevyšlo. Už si ani nepamätala, kedy spala viac ako päť hodín bez prerušovaného spánku. Neustále tancovala. Pokiaľ to nerobila tak bola pri Randym alebo si privyrábala pri bare. No peniaze získané miešaním drinkov vždy skončili v jeho vrecku. Čiže aj keď sa snažila, stále zarobila rovnakú sumu peňazí. Ani o jeden halier viac.

,,Moja malá víla, rozmýšľal som nad naším spoločným problémom a myslím, že som prišiel na spôsob ako by sme ho mohli vyriešiť. Obzvlášť mi k tomu dopomohlo tvoje dnešné predstavenie,''povedal sladkým hlasom. Dlane, ktoré doteraz spočívali na Neridiných bokoch, opatrne začali vykonávať pohyb. Ľavá ju hladila po boku. A tá pravá začala stúpať. Prešiel jej ňou po boku. Na malý moment sa zastavila na prsníku. Nakoniec sa dostala na Neridinu tvár. Keď celá jeho dlaň obklopila jej líce a palcom prešiel po jej spodnej pere. S obavami v očiach sa na neho pozerala. Cítila ako sa je opäť tlačia slzy do očí. Predá ma do klubu naproti alebo nejakému boháčovi ako jeho osobnú konkubínu alebo otrokyňu. Prebehlo jej mysľou. Počula už od ostatných, že Randy už minimálne dve dievčiny predal nejakému boháčovi. Tiež nechcela dopadnúť ako jedno zo starších dievčat, ktoré teraz malo údajne pracovala v klubu naproti. Povrávalo sa, že hneď ako ju tam predal tak na druhý deň skončilo opité a zdrogované vo vedľajšej uličke. Nemala ďaleko k tomu, aby sa rozplakala. Nechcela dopadnúť ani ako tie dve dievčatá, ani ako to úbohé žieňa. Nechcela.

,,Nemusíš sa ničoho báť, moja malá víla, neprídeš o svoju prácu. Ba čo viac ešte ťa povyšujem. Už sa nebudeš musieť viac vznášať nad tými chudákmi. Predstavím ťa vyššiemu kruhu a všetko bude lepšie,''naklonil sa k nej bližšie. Pri jeho nečakanom pohybe zavrela oči. Pocítila na svojich perách vlhký bozk. Opätovala mu ho. Vedela, že ak by tak neurobila čakal by ju trest. Nechcela ho dostať. Nechcela ho nahnevať, keď mal takú dobrú náladu. Nakoniec ich bozk prerušil a hneď na to sa ocitla v pevnom objatí. Už neraz mala možnosť presvedčiť sa o tom, že Randy zbožňuje fyzický kontakt s opačným pohlavím. Napriek tomu, že ona sa mu vždy chcela vyhnúť. Pri ňom si to nikdy nedovolila.

,,Nemusíš sa ničoho báť, moja malá víla, ja sa o teba postarám a urobím z teba hviezdu,''povedal šeptom. Naďalej ju pevne držal v objatí. Nezmohla sa na žiadne slová, len prikývla hlavou. Vedela, že ak by mu odporovala tak by jej to nepomohlo. Nikoho nezaujímala. Ak nerátala Randyho, ale ten sa o ňu zaujímal, len kvôli tomu, že mu dlhovala veľké peniaze. Samozrejme, že ho zaujímali aj jej vlasy. Dokonca aj telo ako už jej predtým niekoľkokrát vravel. Nebyť dlhu a dvoch spomínaných dvoch vecí už dávno by ju vyhodil na ulicu ako prašivého psa. V podstate by sa mu ani nečudovala. Dievčatá ako ona nemali nikdy dlhú životnosť. To Neride vždy vraveli, keď ju vyhodili z ostatných zamestnaní ešte pred uplynutí skúšobnej doby. Nikdy nerozumela prečo ju práve z tohto dôvodu vyhodili. Robila všetko tak ako jej ukázali a povedali. Nikdy neprišla neskoro, dokonca chodila oveľa skôr. Aj keď raz meškala, ale nebola to jej chyba. Mohol za to jej nadriadený, ktorý si dovoľoval až priveľa a ona sa musela ísť domov prezliecť. Nakoniec aj tak z toho vyšla najhoršie ona. Vraj po ňom vyštartovala, aby si tak zaistila pracovnú pozíciu, čo nebola ani zďaleka pravda. Ešte v ten deň ju vyhodili. Pri odchode sa Neride vysmial do tváre. Také ako ty môžu robiť akurát tak v nevestinci. V podstate nebol ďaleko od pravdy. Od každej slušnej práce ju delila milimetrová možnosť získať ju. Nakoniec ani jednu nedostala. Skončila v Púštnom kvete, v ktorom momentálne pracovala najdlhšie. Nebol to nevestinec, ale tiež to nebolo sväté miesto. Teraz keď mala možnosť si prilepšiť rozhodla sa, že Randyho ponuku príjme. Nič iné jej neostávalo. Musela jeho ponuku prijať, pretože ak by to neurobila tak si ani nechcela predstaviť, čo by jej Randy urobil. Nikdy nebral dobre, keď ho niekto odmietol. Preto sa nikdy nikto neodvážil odmietnuť jeho ponuku.

,,Ďakujem pane,''prehovorila tichým hlasom. Randy sa pousmial nad pomenovaním. Vždy mu vedela urobiť radosť. Možno to bolo tým, že bola tak nevinná alebo hlúpa. Bolo mu jedno, ktorá z možností mohla za to, že mu vždy vyšla v ústrety. Iné by sa mu aspoň pokúsili zoprieť. Ale ona, jeho mala víla sa mu vždy podriadila. To na nej miloval. 

Joker2559