Dear Harry... /Lirry✔

1.

 Ahoj baby moje :) po dllllllllhom čase je tu konečne prvý dielik :) dúfam, že sa bude páčiť aj keď je trocha kratší, ale nabudúce bude dlhší ;) čo sa týka pridávania no, takže myslela som, že bude to v pohode, lenže sa toho teraz veľa nahrnulo, čiže nie je moc času, ale sľubujem, že sa budem snažiť pridávať teraz častejšie či tento alebo iný príbeh :)...tak dosť kecí, určite kvôli tomu tu nie ste, tak nech sa páči dielik a prajem pekné čítanie :)
P.S.Ospravedlňujem  sa za chybičky :)

..........................................................................................................................................................................

Vlny narážali o skaly, slnko príjemné hrialo a chlapcovi stojacom na terase malého plážového domčeka to vyčarilo na tvári malý úsmev. Všetko tu bolo také prekrásne. Príroda, more. Nasadil si slnečné okuliare a vydal sa preskúmať pláž. Porozhliadol sa po pobreží a užíval si ten krásny pocit. Vyzul si tenisky a prechádzal po mokrom piesku, ktorý ho jemne šteklil na chodidlách. Posadil sa na piesok a sledoval zapadajúce slnko. Vždy si prial vidieť zapadať slnko na pláži. Splnilo sa mu to.

Sledoval malé deti ako sa čapkajú vo vode a nahnevaných rodičov snažiacich sa, aby sa ich deti neutopili. Ale tie to nezaujímalo, smiali sa a špliechali na svojich rodičov vodu. Usmial sa nad tým a postavil sa. Začínalo sa stmievať, tak bolo najlepšie vrátiť sa domov za rodičmi, aby sa oňho nebáli. Nemotorne sa postavil a keď sa otočil narazil na niekoho nahú hruď. Rýchlo sa spamätal a pozrel sa dotyčnému do tváre. Vtedy akoby sa čas zastavil. Obaja ostali stáť ako primrznutí a pozerali si do očí. Zelené smaragdy sa vpíjali do žiarivých hnedých. Bruneta fascinovala zelená farba v chlapcových očiach. Boli prekrásne. Usmial sa naňho a nižší sklopil pohľad na svoje nohy.

„Ospravedlňujem sa vám, ja som nedával bacha a nejako som do vás narazil" potichu povedal kučeravec, stále hľadiac na svoje nohy.

„To je v poriadku, stáva sa to" uchechtol sa starší. Zeleno-oký mu pozrel do očí.

„A-aj tak p-prepáčte" nervózne naňho pozeral.

„Veď to je v poriadku a tykaj mi. Som Liam" usmial sa a podal mu ruku. Chlapec ju prijal a potriasol si s ním.

„H-Harry"

„Tak ja musím bežať Harry, maj sa a pekný večer"

„Ďakujem aj vá teda tebe" znova sa milo usmial a rozbehol sa preč. Ako tak bežal po pláži pred sebou videl dve nádherné nevinné zelené oči. Celou cestou premýšľal nad Harrym a usmieval sa ako hlúpy. Harry sedel pri večeri s rodičmi a tak isto premýšľal nad ním. Myslel si, že na to zabudne, že to bola iba nejaká zvláštna chvíľka pri ktorej cítil niečo divné. Nevedel čo to bolo, ale to však ešte netušil čo ho čaká.