Dear Harry... /Lirry✔

7.

Brunet otvoril oči a prvé čo uvidel bolo prekrásne stvorenie v jeho náručí. Mladší si silno tisol bruneta k sebe a pokojne oddychoval. Liam vedel, že sa nikam nedostane, kým ho Harry nepustí. Pousmial sa nad myšlienkou, že ho má Harry, tak veľmi rád ako on jeho. Keď mladší povolil stisk brunet sa pretočil na bok a zdvihol sa na lakti opierajúc sa o dlaň. Sledoval chlapcove rysy tváre. Jeho dokonalý noštek, vlasy všade po vankúši, pootvorené pery a chvejúce sa mihalnice. Bol prosto dokonalý. Nahol sa a pobozkal ho na čelo. Nechcel ho zobudiť a preto ho opatrne pohladil po líčku a ďalej ho sledoval. Harry sa usmial a brunet vedel, že je hore a preto ho pobozkal na pery. Mladší začal ihneď spolupracovať, ale Liam sa odtiahol.

„Dobre ráno láska" zašepkal a pobozkal ho na noštek. Vtom sa Harryho oči pomaly otvorili a on tak mohol vidieť znova ich prekrásnu farbu.

„Dobré" zívol si a pozrel sa na svojho priateľa. „ty si si ma prezeral počas toho ako som spal?" nadvihol obočie.

„Možno" žmurkol starší a chcel odísť, ale Harryho ruka ho zastavila. Potiahol ho a on tak skončil na jeho hrudi. Zasmial sa a pozrel sa do prekrásnych zelenkavých očí, ktoré tak veľmi miluje.

„Kam ideš?" povzdychol si a posadil sa vedľa Harryho, ktorý sa nadvihol na lakťoch a nechápavo hľadel naňho.

„Musím odísť"

„A-ako dnes?" brunet iba prikývol a smutne sa pozrel na mladšieho, ktorý ležal, pohľad upretý na strop a po tvári tečúce slzy.

„Ale vrátim sa" povedal, ale s Harrym to ani nehlo.

„Kedy?" zašepkal sotva zreteľne.

„Neviem, možno o rok alebo skôr"

„Dobre"

„Budeš v pohode?" Liam sa naklonil nad jeho telo a pozrel mu do očí. Prikývol a brunet si vydýchol. Nezniesol by ak by sa Harry trápil a už vôbec ak by plakal. „Teraz nám pôjdem spraviť raňajky, ty si skoč do kúpeľne a hoď na seba niečo, potom príď do kuchyne, najeme sa a ja ťa odprevadím domov, dobre?"

„Tak dobre" mierne sa pousmial, ale brunet vedel, že iba kvôli tomu, aby sa netrápil, ale on sa bude trápiť už len kvôli tomu, že ho tu nechá a opustí ho na 2 dlhé roky, ale to ešte nie je isté.

Liam na seba hodil boxerky a tričko a odišiel do kuchyne. Vzal dva šálky a dal variť vodu na čaj. Pripravil im chleba s marmeládou a čakal kým zovrie voda. Keď sa tak stalo zalial čaje a položil ich na stôl. Ostal stáť opretý o linku s pohľadom upretým na okno pred ním. Bol nešťastný, že ho musí opustiť. Nechcel to urobiť, ale nemal na výber, musel tam ísť, tak znela jeho dohoda s veliteľom. Musí vydržať a potom bude s Harrym šťastne žiť v malom plážovom domčeku a pobehovať tam budú malé nožičky ich dievčatka. Z premýšľania ho vytrhol Harry objímajúc ho zozadu.

„Na stole máš raňajky"

„Hm super ďakujem" mladší ho pobozkal na krk a posadil sa k stolu. Spolu sa v tichosti najedli. Umyli po sebe taniere a poháre a spolu vošli do izby.

„Obleč sa ja si zatiaľ skočím dať sprchu"

„Počkaj!" priskočil k nemu. „Idem s tebou"

„Ale nič nebude" žmurkol a mladší si povzdychol.

„Tak dobre" Harry smutne našpúlil peru a sklopil zrak.

„Harold! Ty ma raz privedieš do hrobu!" menovaný sa iba zachichotal a brunet si ho hodil na plece a odniesol do kúpeľne.

Po spoločnej sprche sa obliekli a s prepletenými prstami opustili Liamov byt.

Ocitli sa pre domom kučeravca a obaja si povzdychli.

„Tak ja pôjdem" mladší prikývol a so slzami v očiach mu venoval pár bozkov. Po odtiahnutí si ho starší pritiahol do silného objatia. Potom sa rýchlo odtiahol a odišiel. Harry ešte dlho sledoval jeho vzdiaľujúcu postavu a potom sa vytratil do domu.