8. augusta 2013
,, Messie! Pozri! " Zavolal na mňa Ron.
,, Ron, mne sa tam nechce! " Sťažovala som si ako malé decko, keď sa mu nič nechce. Ukazoval na skalu, na ktorej bolo asi niečo zaujímavé.
,, Messie, ty lenivka! Poď, je tu malé hniezdo a v ňom drobné vrabčeky. "
,, Znie to ľákavo, ale mne sa tam nechce! " Zvalila som sa na obrovský koreň stromu, ktorý sa strácal a objavoval zo zeme.
,, Tak si poď niečo zahrať. Konečne sme sa dostali z toho ubytovania, ktoré mi pripomína viac väzenie ako miesto odpočinku na leto. "
,, Tiež ma ten tábor nebaví, ale čo si chceš zahrať? "
,, Čo tak schovku, ozvláštnenú tým, že sa schováme pred nimi. Každý zvlášť a koho chytia ako prvého, tak bude musieť tomu druhému.... " chvíľu rozmýšľal nad trestom a zrazu vybľafol výsledok svojho rozmýšľania. ,, Bude musieť ísť po ubytovaní v spodnom prádle! "
,, Vedel si, že neodmietnem, že? "
,, Si súťaživá, to nezakryješ predo mnou. "
,, Takže začíname, .... " Malá prestávka na nádych. ,, Teraz! " Zakričím z plných pľúc a utekám sa skryť. Najprv sa mykol a keď sa spamätal začal hľadať úkryt aj on.
Utekala som nevedno kam, až za turistický chodníček. Zrazu som sa obhliadla a nevedela sa zorientovať. Odkiaľ som prišla? Aj keby som zakričala na Rona, považoval by to za taktiku. Nemala som na výber nič iné ako si sadnúť a nechať sa nájsť. Nebudem tu potom hľadať cestu, len aby som vyhrala a nesklamala moju súťaživosť. Porozhliadla som sa po okolí. Vyzeralo to tu celkom tajomne, čo som mala rada. Tajomné veci sú plné záhad a prekvapení. Kto nemá rád prekvapenia? Oprela som sa o trocha naklonený strom a skoro som na ňom ležala. Zapozerala som sa na oblohu a obrysy stromov, až som stratila pojem o čase. Nikto ma ešte nenašiel a už bola tma. Snáď tak ďaleko som nemohla ísť. Začala som volať na Rona, ale nič. Iba sovy mi odpovedali svojim húkaním a cvrčky trením svojich tenkých nožičiek. Je po mne! Začala som kričať všade naokolo, ale nikde nikoho. Bežala som ako splašená, potkýňala sa o všetko možné, naberávala posledný dych. Až prišiel na ten posledný a ja som upadla do tmavej tmy. Čiernota je všade navôkol mňa. Žiadny ľudia, zvuky, obrysy, svetlo, nič. Začínam panikáriť a kričať o pomoc. Nikto nepríde, len tu sama prežívam najhorší moment života. Nikdy by som si nepomyslela, že budem takto panikáriť v tme a sama. Úplne sama, bez žiadnej dobrej duše, ktorá by ma zachránila alebo odniesla na lepšie miesto.
,, Už sa zobúdza! "
,, To vidíme aj bez teba! " Počujem len tlmený zvuk a náraz do niečoho, niekoho, ale všetko sa to ozýva a strašne z toho bolí hlava. Neviem, čo to bol za náraz, ale nemám to chuť ani zistiť.
,, Dobre, dobre! " Viečka sa mi začnú klepať a tým sa otvárajú doširoka. Zmätene hľadám známu tvár, ale zbytočne. Rona nevidím a kde to som?!
,, Princeznička sa zobudila! "
,, K-kto s-s-s-ste? "
,, Ty hlupák! " Povedal chalan s čiernymi vlasmi a tmavými očami, a vrazil blonďákovi. ,, Čo si robila v tom lese?! " Opýta sa ma, ale jeho otázka mi znie v hlave aj stokrát silnejšie a intenzívnejšie. Držím si hlavu od bolesti a zvýjam sa. Vydávam divné zvuky, všetko len pre bolesť hlavy.
,, Aaaah! Hm! Eeeehm! Aaaa! " Stále vydávam tie hnusné zvuky bolesti.
,, To čo jej je? " Opýta sa blonďák.
,, Ty si úplne vymletý?! Však asi má niečo z hlavou! Deb*l, " posledné slovo si mrmlal popod nos.
Ďalší úder v hlave. ,, AAAAH! " Tento bol silnejší ako ostatné.
,, Ona sa mení na Transformera! " Zakričí blonďák. Jasné, mením sa na Transformera!
,, Ja ti toho Transformera asi niekam strčím! " Zhúknem, ale znova úder v hlave. ,, AAUU! " asi si vytrhám všetky vlasy. Nové predsavzatie do budúceho roka, vytrhať si vlasy!
,, Choď doniesť niečo studené! " Rozkáže čiernovlasý a blonďák odchádza preč. ,, Čo je to? " Ukáže mi pred očami môj náhrdelník od Rona.
,, R-r-r-r-ron! O-od R-r-r-r-ron-na! "
,, Ešte raz. "
,, Ro. AU! " Znova úder ako sekerou do hlavy. Teraz ako keby ju ani nevytiahli a nechali ju tam. Zvýjam sa, držím si hlavu, vydávam zvuky a to všetko len pre bolesť. Blbá bolesť! Všetkých ničí ako aj mňa teraz. Príde blonďák a podáva mu sáčik s ľadom. Priloží mi ho k hlave, ale ja sa hneď strhnem a ľad mu vyhodím z rúk a je počuť ako dopadol na zem, niekam do rohu.
,, Kľud. "
Jemu sa to povie! Znova ide po ľad a tentoraz mi chytí ruky, aby som nemohla znova vyhodiť ľad z ruky. Prikladá mi ho na čelo, pomaly. Ďalší úder, dve sekery v mojej hlave. Zasyčím od bolesti a vymánim ruky spod jeho a odhodím ľad preč. Pozrie na mňa s hnevom. Chlapče, teba to nebolí, mňa áno! Znova zoberie ľad a tentoraz si kľakne obkročmo mňa, takže mi sedí na stehnách a drží mi ruky, čo najpevnejšie. Znova sa snažím vymámiť, ale nedá sa. Blonďák mi dáva na čelo ľad, ktorý sa rýchlejšie roztápa na mojom horúcom čele. Už sú to aj štyri sekery zaťaté v mojej hlave. Trhám sebou, kričím, mykám, no nič nepomáha a stále ma pevne drží. Sekery sa znásobujú na číslo stotridsaťšesť sekier. Upadám znova do tmy. Nikde nikoho. Žiadne hlasy, zvuky, údere, nič. Už som sa asi pomiatla! Vidím bielu škvrnu a láka ma k nej ísť. Totiž, každý deň chodím za bielou škvrnou! Ja sa snáď ani neposúvam k nej, ale od nej sa vzdialujem! Začala som cúvať a konečne sa k nej približujem. Toto je všetko na hlavu. Zrazu otváram oči a vidím iba stromy a prírodu, zasa som v lese? Teraz je už deň. Vydím ako niekto kričí moje meno a uteká ku mne asi desať ľudí, ale znova upadám do tmy. Sakra! Koľko krát ešte budem v tej tme?!
********
8. Augusta 2014
Odpoveď sa mi dostala tlmenými zvukmi. To je Ron? Otváram pomaly oči a vidím ho ako sedí pri mne a drží moju ruku. Plače. On plače.
,, Vyhrala som, " šepnem, až sa zľakne a uškrniem sa.
,, Aj ja som vyhral. Teba. "
