Dad's BestFriend

CHAPTER 1

Ráno ma prebudila pieseň, ktorá vyzváňala z môjho mobilu. Natiahla som sa vedľa seba na stôl a snažila sa vypnúť ten otravný zvuk. Ale márne. Po pár nevydarených ťuknutiach zvuk prestal. Pomaly som otvorila oči a snažila sa prispôsobiť na ostré lúče svetla, ktoré prenikali cez okno. Z poličky vedľa seba som zobrala mobil a pozrela sa koľko je hodín, vydýchla som si, keď som zistila že som tentokrát nezaspala a mám čas sa pripraviť. Vstala som z postele a namierila si to rovno do kúpeľne kde sa osprchovala. Horúca voda vždy dobre padne, hlavne vtedy keď je vonku počasie také aké je. Po dlhej a príjemnej sprche som sa snažila najst v skrini niečo čo by som si obliekla. Po pár minútach premýšľania a hľadania som to nakoniec vzdala a obliekla si čierne voľné nohavice a a tričko ktoré som zakončila hnedou mikinou. Posledný krát som sa pozrela na seba do zrkadla, zobrala si batoh a zišla do kuchyne. Našťastie moje vlasy nepotrebujú dlhodobú úpravu keďže sú až moc krátke. I keď som kvôli tomu v skole nevynikala medzi dievčatami, mala som svoje dôvody a tie boli dôležitejšie. V kuchyni ma privítala sladká vôňa a otcov príjemný hlas

"Dobre ráno srdiečko", prehovoril keď ma uvidel.

"Dobré ráno", usmiala som sa a sadla si za stôl.

Rada som videla otca v dobrej nálade. Je pravda ze sme to mali od toho dňa ťažké ale snažíme sa nemyslieť na to I keď viem, že jeho to bolí viac ako mňa. Nerada sa vraciam k minulosti a hlavne nie k tej kde sa to v jeden deň všetko zmenilo. Z môjho myslenia ma vytrhol otcov hlas

"Tentokrát na čas?", nadvihol jedno obočie a položil preodmna tanier palaciniek a pomarančový džús.

"Ha ha ha, veľmi vtipné. Nemôžem za to že ten budík vždy prespím", ozvem sa vložím si kúsok palacinky do úst. Od toho sladkeho pocitu zavriem oči. Otec sa nad mojou poznámkouiba zasmial, obišiel stôla pobozkal ma na čelo. Nemám rada keď to robí pretože to robila ona. Ale nič nenamietam a ďalej si vychutnavam raňajky. Keď chcel otec niečo povedať, zrazu mu zazvonil mobil. Pozrel sa a naň a hovor prijal.

"Je nezvyčajné že voláš ty mne, stalo sa niečo?", prehovoril s úsmevom. Vedela som kto mu volá. Buď to bol jeho šéf, s ktorým sa ani nie za necelé dva mesiace skamarátil tak, ze sa stal jeho pravou rukou alebo to bude jeden z jeho kamarátov, myslím že, Jerry.

"Rozumiem, hneď som tam", zložil mobil a strčil do nohavic. Takže nakoniec to bol šéf. Rýchlo si vyzliekol zásteru, zobral zo stoličky modré sako a kufor a namieril si to k dverám.

"Ja -"

"Ano viem oci, mám ťa rada", usmiala som sa na neho

"Aj ja teba, vidíme sa po práci",povedal a zatvoril dvere.
Keď som dojedla posledné sústo palaciniek a dopila džús všetko som odložila, obliekla si bundu a vyrazila.

...

Po ceste, ktorá mi ušla nesmierne rýchlo som sa pozrela na mobil a zistila ze už znova nestíham. Do riti. Keď som prišla do práce, rýchlo som sa prezliekla do uniformy. Ihneď ma privítala moja najlepšia kamarátka Emilly.

"Už znova?", usmiala sa a pokrutila hlavou

"Neuveríš mi ale tentokrát som nezaspala", povedala som a zapla si posledný gombík na košeli.

"Keby sme neboli tak dlho najlepšie kamarátky aj by som ti to uverila", povedala a pred zrkadlom si upravila svoje dlhé ryšavé vlasy a popravila okuliare.

S Emilly som sa zoznámila na základnej škole. Z dievčat bola jediná, ktorá sa mi neposmievala, práve naopak zastala si ma keď som to najviac potrebovala. Nezaujímalo ju čo nosím alebo prečo mám take kratke vlasy. Nič z toho. Ostatné dievčatá ju tiež nemal radi, pretože nosila veľké okuliare a vlasy ktoré jej trčali z každej strany, a prave preto som si ju hned obľúbila. Bola presný opak mňa a práve preto sa z nás stali najlepšie kamarátky. Keď som bola konečne hotová pozrela som na Emily  a usmiala sa. I keď sú to už roky, stále tam vidím to ryšavé dievčatko s okuliarmi.