epilogue

952 122 28
                                    

sedel stále na tom istom mieste a premýšľal, pozerajúc na jazero. má ďalší deň skočiť, či neskočiť? mal rád život, to áno, ale dal by sa život považovať za krásny aj bez louisa tomlinsona?

sníval o tom, že sa bude vedľa neho prebúdzať na veky. bol až príliš optimistický. avšak stále veril v to, že sa v nebi stretnú. a k tomu mu stačil jeden skok. jeden skok ho delil od ten dokonalej bytosti. jeden skok a vedel by, či má naozaj krídla. jeden skok a mohol by sa ho spýtať na všetky tie nepotrebné otázky, ako je napríklad 'aké je tvoje obľúbené jedlo?' alebo 'akú farbu máš rád?'.

jeden skok.

možno to teraz nechápete. možno nechápete ako to nemohol zvládať. nechajte ma vysvetliť to. raz stretnete (alebo ste už stretli) osobu, ktorá bude váš svet. nemyslím to tak ako v amerických presladených filmoch alebo ako v ženských románoch. myslím to tak, že ho/ju budete nenavidieť a milovať naraz. budete sa hádať a nebude to ľahké. ale budete vedieť, že sa ľúbite. myslím si, že každý z nás niekedy zažije to pravé.

lásku nedokazujú motýle v bruchu alebo zimomriavky. pri láske máte jeden pocit, ktorý sa vyjadriť nedá. viete, že osoba pred vami je váš svet a že bez nej sa táto zem nedá považovať za svet a miesto pre života, ale iba za obyčajnú hlúpu planétu.

láska nebude navždy o motýľoch, alebo že sa vám rozbúcha srdce keď sa osoba ktorú ľúbite objaví pred vami. nebudú to nočné rozhovory, prepletené nohy, spoločné pozeranie filmov, večere, spoločné varenie.

raz to prejde.

žiadne motýle, zrýchlený pulz, spoločné večere, prepletené nohy, náhodné dotyky, elektrina.

zmení sa to v niečo viac.

bozky. nebudú len dve možnosti:
a) romantický
b) vášnivý
bude milión možností. studené bozky po jedení zmrzliny, zalepené bozky pri jedení želé, bozky s príchuťou višní a koly... bozky po ránu, bozky čo znamenajú 'uvidíme sa zajtra' alebo 'chýbal si mi'. bozky, ktorými si dokazujete ako veľmi ste tomu druhému chýbali ten týždeň, čo pri vás nebol, bozky v obchodoch pri vybraní pizzy, ktorú si doma upečiete.

viete, kde je spojitosť s týmto príbehom? harry to cítil už teraz. necítil motýle, ale kopance. žiadny zrýchlený pulz, ale mal pocit, že jemu srdce vypovedalo. elektrina? akoby ho kopla zásuvka. dotyky neboli náhodné ale cielené.

cítil to, čo si ľudia uvedomia až po veľa rokoch vzťahu a poväčšinou už je neskoro. a chcel to louisovi tomlinsonovi povedať.

z vrecka nohavíc vybral telefón a hneď otvoril galériu. mal snáď tisíc fotiek spiace ho bruneta.

"ľúbim ťa," slzy mu znova zmáčali líca. prstami prechádzal po obrazovke, pred očami sa mu stále objavovali nové a nové fotografie.

zatmelo sa mu pred očami.

"prichádza to, on to zvláda!" počul niekde v diaľke. pravdepodobne halucinácie. mával ich už predtým.

"naozaj?" počul aj ten hlas. anjelsky jemný a krásny. zomiera? smrť bola jednoduchšia, ako tušil.

"musíte ísť preč!" zakričal prvý hlas.

"nie!" chcel zakričať aj brčkavec, ale z úst mu vyšiel iba šepot.

krajina sa mu rozmazávala a tvorila jednu veľkú škvrnu, vlievala sa dokopy. musel zatvoriť oči.

keď sa pokúsil znova zdvihnúť viečka, nevyšlo to. je už mŕtvy? v pozadí sa ešte vždy prekrikovali rôzne hlasy.

po pár momentoch začínal pomaly panikáriť. smrť by mala byť kratšia, nie?

zrazu mu do nosa udrela vôňa. hnusná, nemocničná vôňa. hrudník sa mu nepravidelne zdvíhal a bál sa otvoriť oči.

"harry?" započul neistý hlas. teraz to vedel. síce zatiaľ nedobrovoľne, ale dostal sa do neba. a nebolelo to.

konečne zdvihol viečka, no prekvapilo ho silné svetlo, takže mu padli dole.

"lou," aj tak sa ozval, zavreté oči mu v tom nebránili. vyzval vlastne jeho malý louis stále rovnako? "som v nebi? ľúbim ťa, konečne môžme byť spolu!" bol nadšený.

do jeho uší udrel zvuk zaťahujúcich sa žalúzií. neznášal to, doma to musel počúvať každú chvíľu.

"nemá byť nebo..."

"oh prestaň mleť o nebi a už nikdy ma tak nevydes, chápeš?" aj tak sa brunet zasmial.

brčkavec prudko otvoril oči.

"čo? nič nechápem!" obzrel sa po miestnosti. nemocnica. fuj.

"keď ma ten chlapík - mimochodom, je milý - zrazil, príbehol si ku mne, začal si panikáriť a odpadol si. a zhodou náhod, keďže je môj boyfriend šikula, škaredo si sa buchol do hlavy a zaspinkal si mi na tri dni," povedal až prehnane veselo a stále sa usmieval.

"prečo si taký šťastný?"

"a prečo nie? bál som sa o teba a ty si, láska,prežil!"

"veď ty si zomrel!"

"tak ľahko by si sa ma nezbavil! čo sa presne stalo?"

"no..." a tak mu porozprával všetko. od bezvládneho ležania na zemi až po posledné vyznanie lásky v sanitke.

"láska," louis tomlinson pritisol svoje pery na pery harryho stylesa. "narazil do mňa vcelku jemne, prebudil som sa v sanitke, zatiaľ čo ty až tu. a objaja sme v poriadku."

a venoval mu ďalší bozk.

a viete aký bol toto?

"najbližšiu miliardu rokov sme spolu."

-
VY STE SI NAOZAJ MYSLELI, ZE BUDE SAD END? HAHAHAHAHA.

tbh vsimli ste si, ze som vcelku dobra klamarka na watte? akoze okok vsetci ma nenavidite, louis zomrel, blabla a dnes iba BOOOOOOM a je hepi end.

i lava you.

photo / larry auWo Geschichten leben. Entdecke jetzt