photo / larry au

i

(a/n: mierna depka nezaškodí, myslím. viem, že moje poviedky týmto štýlom nepoznáte, väčšinou sú optimistické, ale veď uvidíte. inšpirovala som sa z ‚little ideas' od @stylinsonie, hneď prvý nápad. pomerne dosť som to pomenila, ale myslím si, že by som ju mala spomenúť. zároveň jej toto chcem venovať. má úžasné príbehy, ak ste larry, ziam, ziall alebo celkovo takáto dušička ako ja, rozhodne si niečo prečítajte.)

louis

znovu sedel na tom istom mieste a fajčil. robil to posledné tri roky, odkedy mu zomreli rodičia, jediní ľudia ktorým kedy veril. znovu sa strácal vo svojich myšlienkach. tak, ako míňal svoje peniaze na cigarety, míňal aj svoj život. chýbal mu zvuk smiechu, slová ako ‚ľúbim ťa' a jemné hladenie po tvári. môže za to ona. ona a nikto iný. depresia.

večné týranie samého seba. nespavosť. bolesť. kŕče v bruchu. samota. stres. v prvom rade ale prázdnota v očiach. oči, ktoré by miloval každý. modré ako tá najkrajšia obloha a sem-tam biela škvrnka, oblaky. keď ešte chodil na školu, každému dievčaťu sa podlamovali kolená len čo na ne uprel pohľad.

ničil sa však len zvnútra. nemal odvahu na to, aby si ublížil fyzicky. bál sa. louis tomlinson, chalan, ktorý mal rozprávkový život umrel. psychicky.

jediná osoba ktorá ostala bola emily, jediná kamarátka, podpora. ostatní sa na neho vykašľali po tom, čo sa jeho oči zmenili na prázdnotu a úsmev sa vyparil niekam do neznáma. toto všetko po smrti rodiny. keď zomreli, louis už mal po strednej škole, veď má dvadsaťpäť rokov. na vysokú sa nechystá. na čo? aj tak, ako všetci hovorili, skončí pod mostom. toto vravel on, jeho ‚priatelia' zo strednej a dokonca aj stará pani maria, ktorá bola ku každému milá. ku každému okrem neho.

keď fajčil siedmu a zároveň poslednú cigaretu, zazrel v diaľke osobu. ako sa objavila, tak aj zmizla. utiekla. utiekla tak, ako všetci keď ich potreboval. utiekla tak, ako osoby ktoré miloval. utiekla tak, ako všetci. všetci okrem emily. jeho milovaná emily. je lesba, ale louis... louis jej tak trochu prepadol.

nie, necíti tie známe motýle v bruchu, nepodlamujú sa mu kolená keď sa usmeje. ale on tieto pocity nemá nikdy. možno ešte nenašiel tú pravú.

posledná cigareta dohorievala tak, ako jeho život. viacerí mu vraveli, aby sa postavil na nohy, ale zažili to, čo on? prišli o to, o čo prišiel on?

rodina. ľudia, na ktorých vám najviac záleží. alebo by aspoň malo. louis mal všetko. jeho všetko videl v rodine. mama mu dávala dobrú noc a zakrývala ho, aj keď mal dvadsaťdva. otec mu zakázal rúbať drevo. bál sa, že si ublíži, aj keď mal dvadsaťdva. a jeho sestry. spolu s jeho sestrami sa hral s bábikami, aj keď mal dvadsaťdva.

predstavte si že teraz vám zavolajú a jednoducho povedia: „vaša rodina mala autonehodu, mrzí ma to."

ako by ste reagovali?

plakali by ste?

opili by ste sa?

ničili by ste všetko naokolo?

louis skombinoval tieto tri veci. s plačom ničil veci naokolo a potom sa opil.

posledný špak hodil do jazera kúsok od neho a s malým povzdychom sa vydal domov. nebol to domov.

domov by mal byť tam, kde vám rozumejú, kde sa cítite vítaní a milovaní nie ako louis. louis sa doma cíti... smutný, neporozumený. keď si pomyslí, že ešte pred troma rokmi sa po chodbách toho bytu premávali jeho rodičia a tri sestry.

keď dorazil domo... nie je to domov. keď dorazil do toho domu, prešiel ku kalendáru. odškrtol si ďalší deň. nedeľa. zajtra je pondelok. práca.

louis pracuje ako pianista v londýnskej filharmónii. je nadaný na hudbu. veľmi nadaný. vie hrať na gitaru, harfu a piano a toto je jeho najväčší úspech. dostať sa do londýnskej filharmónie bol jeho sen odmalička.

hrával rodičom, priateľom, dievčatám, v škole, hrával vždy a každému. miloval to. a stále miluje. možno, že práve hudba je to, čo ho drží pri živote.

nemusel by pracovať, louisovi ostali všetky peniaze jeho rodičov. všetky úspory, účty, všetko, ale pracovať chcel. jedine tak sa vedel odreagovať. hranie bacha, mozarta, ale aj beethovena prinášalo jeho poslucháčom orgazmus v ušiach. milovali ho, ale nevedeli, čím si prešiel.

pre nich bol len „ten krásavec z filharmónie".

krásavec. nebol. aspoň si myslel, že nebol. kedysi bol, to je pravda.

teraz bol pochudnutý, jeho kľúčne kosti boli neprirodzene vystúpené a na bruchu sa mu svaly už nerysovali. lícne kosti boli taktiež vystúpené, čo sa najmä dievčenskému obecenstvu páčilo. a jeho oči. jeho modré oči. nikto v nich nevidel tú prázdnotu, nikto nevidel to pochudnuté telo. všetko čo videli bol krásny mladík s niekoľkodňovým strniskom v obleku hrajúci na čarovný nástroj.

všetky jeho sny zomreli pri tom jednom telefonáte, kde mu chlap chladným tónom oznámil, že už nikdy svoju rodinu neuvidí. nikdy ich neobjíme. nikdy im nepovie, ako ich miloval.

a od toho neskorého večera sa začal modliť. modlil sa za nich, za emily, za seba nikdy. načo aj? bol troska. pre seba samého bol troska.

a teraz? spravil si čaj, ktorý a tak nevypije a ľahol si do postele. do postele jeho rodičov. a plakal. plakal až kým nezaspal. jeho večerná rutina.

harry

zatiaľ čo louis pomaly zaspával, harry premýšľal.

prečo tam je ten chlapec každý deň?

prečo toľko fajčí?

prečo nemá na perách úsmev tak, ako harry keď je pri jazere?

prečo?

harry je fotograf, fotí najmä prírodu a práve tamto jazero miluje. vždy sa tam dá odfotiť niečo iné. posledný týždeň fotil chlapca. chlapca, ktorého my už poznáme, on však nie.

on si ako jediný (okrem emily), a to dokonca cez objektív, všimol prázdnotu v očiach a smútok, ktorý sa mu usadil na perách. on nepotreboval niekoho, aby mu to povedal. on si ho našiel sám.

a to ešte netušil, ako veľmi sa budú navzájom potrebovať.