12. Part

482 49 4
                                    

... 4 months later. 

,,Luke," zašepkala som.

,,Hm?"

,,Musím ti niečo povedať,"

,,Hovor,"

,,Už asi 4 mesiace som "to" nedostala," pri slove to som naznačila úvodzovky.

,,Krámy?!" prikývnem. V očiach sa mu zaleskne,

,,Bože môj, dúfam, že nie si tehotná,"

,,Neviem," pokúsim sa om úsmev, ale nepodarí sa.

,,Vieš čo nám urobí tvoj otec? Však on ani nevie o tom, že sme spolu spali! A moji rodičia o tebe uý vôbec nevedia, nemyslíš si, že bude divné, keď za nimi len tak prídem a poviem: Čaute, toto je moja priateľka a za pár mesiacov matka vášho vnúčaťa, a ja mám za pár dní 19 a ty za mesiac 17, nie sme pripravení a ako sa to stalo,  veď vždy sme používali kondóm!" rozčuloval sa.

,,Ja-ja neviem," koktala som, v očiach ma začali páliť slzy, keď to videl objal ma.

,,Neboj, ja ťa neopustím," daroval mi úsmev.

,,Ale čo budeme robiť?"

,,Tak v prvom rade ťa odveziem do nemocnice a zistíme či je to naozaj pravda, dobre?" Iba som prikývla. Zobrala som kabelku a kabát a zišla dole schodami.

,,Ideme sa s Lukom prejsť," otec mi nevenoval ani len pohľad, však prečo, by mal, keď sa práve hrá najdôležitejší zápas sezóny. S Lukom sme nasadli do auta a vyrazili k nemocnici.  V čakárni bolo pomerne málo ľudí a trvalo asi iba 10 minút a dostala som sa na radu. 

Doktor začal s prehliadkou, potom sa pozeral do papierov, potom sa pozrel na mňa, potom zas do papierov.

,,Koľko to máte rokov?" spýtal sa s vážnou tvírou.

,,16, onedlho 17," usmiala som sa.

,, Tak gratulujem ste tehotná," tieto slová ma zasiahli do srdca, to nemyslí vážne.

,,A nedalo by sa s tým niečo urobiť?"

,,Ste iba v 3. mesiaci takže áno dalo, ale budem potrebovať podpis rodiča,"

.

Opustila som ordináciu, v čakárni čakal netrpezlivý Lucas.

,,Tak?" 

,,Som tehotná," povedala som, vedela som, že otec ma za toto zabije.

,,Bože, čo budeme teraz robiť?"

,,Doktor povedal, že ešte môžem ísť na potrat, ale...

,,Ale?"

,,Ale potrebuje podpis rodiča," Luke mi venoval úprimný pohľad, vedel, že otec nás zabije oboch, jediné, čo viem je, že mu to chcem povedať sama, nechcem , aby tam bol niekto iný a chcem mu to povedať čo najskôr.

,,Zavezieš ma domov?" iba prikývol, celú cestu sme neprehovorili ani len slovo, bála som sa, bála som sa ako oec zareaguje, bála som sa aby nezrušil s nimi zmluvu, bála som sa aby ma nevyhodil z domu, bála som sa, aby ma mal stále rád.

,,Držím palce," usmial sa, keď sme zastali pred naším domom.

,,Ďakujem," usmiala som sa a išla k dverám nášho domu, cítila som v celom tele adrenalín, otec akurát dopozeral futbal.

,,VYHRALI SMEEEE!" takže má dobrú náladu, je správny čas mu ju zkaziť.

,,Oci mám jeden problém,"

,,Sem s ním,"

,,Ale musíš mi sľúbiť, že jedný na koho budeš naštvaný budem ja a, že neurobíš nejakú hovadinu. Okay?"

,,No dobre, hovor!"

Nadýchla, vedela som, že nasledujúca veta, zmení všetko.

,,Som tehotná," vydýchla som.

_________________________

BOžeeeee, ja v poslednej dobe inak seriem na wattpad :/ za čo sa veľmo ospravedlňujem :D

Viem, že 500 slov je sakra málo, ale chcem vás nechať v "napätí" :DD

13. časť bude koncom týždňa, bo sa vraciam v piatok domov, tak možno počas cesty niečo napíšem :DDD

Inak aké bolo vysvedčenie- pýtam sa trochu oneskorene :DDD

Ja som síce záväzok nesplnila ale musím uznať, že som s ním celko  spokojná :D


Vote & comment

:D


Famous Daddy! [5SOS ff]Место, где живут истории. Откройте их для себя