1. kapitola: Začiatok vojny

11 1 0
                                    

AVA:
"Je rok 1920 a Nemci proti nám vyhlásili vojnu!" zvolal môj otec po tom čo to počul.
Dovoľte mi, aby som sa  na začiatok predstavila. Volám sa Ava Castro a mám 18. Som najstaršia dcéra z mojej rodiny a budem narukovať. Môj otec sa veľmi hrnie do vojny, no mne sa tam nechce. Nechcem vidieť  milióny mŕtvych ľudí, alebo ako tam niekto trpí.

LOUIS:
Volám sa Louis Wagner. Som syn hlavného veliteľa a hlavy celého bombardovania. Meine myšlienka je zničiť celú Ameriku a všetkých, ktorí mi budú stáť v ceste. Mal som tú najtvrdšiu výchovu aká u nás v Nemecku je. A všetci  Američania by mali vedieť, že ak nebudú robiť to čo im prikážem nedožijú sa nasledujúceho dňa. Môj otec ma povelil touto vojnou. Konečne budú tí špinaví Američania mŕtvy! Nik ich tu nepotrebuje!

AVA:
Nastal prvý deň po začiatku vojny a my obklopení Nemcami sme sa museli zbaliť a kráčať na front. Nebolo vôbec príjemné ako po nás kričia a ako zničia každého kto sa im postaví do cesty.

L: Hýbte sa! Vy BANDA prašivcov! Konečne bude po vás!
A: Nepreháňate to trochu! Aj my sme ľudia!
L: Ako si sa opovážila ozvať. Vieš s kým to rozprávaš!?
A: S nejakým Nemeckým gardistom?
L: Hahaha postarám sa o ňu. (zašepkal garde)
L: Poď so mnou! Nepočula si hýb sa!

AVA:
Zobral ma do vedľajšej budovy. Chytil ma pod krk a strčil až tak, že som narazila do steny na druhej strane. Podišiel ku mne a vrazil mi päsťou do tváre. Párkrát potom do mňa ešte kopol a odišiel.

L: Konečne som jej dal poriadnu priúčku. Snáď si zapamätá, že so mnou sa nemá zahrávať. Zoberte ostatných a odvezte ich niekam "kde sa o nich dobre postarajú."
G: Rozkaz!
L: Tí prašiví Američania si myslia, že nevieme o ich klamstvách ktoré predali nám ako štátu! Teraz budú za to pykať! Ty čo stojíš! Hýb sa! Ty si ma nepočul?!
Walter urob s ním poriadok!
W: Rozkaz šéfe!
(ozval sa výstrel)

"Niee" zakričala som.
Snažila som sa zdvihnúť no nedalo sa. Mala som toľko zranení, že som len z časti dokázala dýchať.

L: Ava Castro okamžite sem naklusaj! Alebo chceš mať na svedomí ďalšieho Američana?!

AVA:
Snažila som sa čo najrýchlejšie zdvihnúť. Na poslednú chvíľu sa mi to podarilo, ale nedokázala som normálne kráčať. Zošúľala som sa dole schodmi v bolestiach a keď som došla dole uvidela som tam môjho kamaráta. Pozrela som sa na vizitku hlavného veliteľa a povedala.
A: Herr Louis Wagner prosím nechajte ho na pokoji.
L: Neskoro! Walter!
A: Nie prosím!
(ozval sa ďalší výstrel)
A: Prečo!
Podišiel tesne ku mne, napľul mi do tváre a povedal: "Je to to jediné, čo si zaslúžite!"
L: A teraz sa hýb aj ty! (podstrčil ma do radu)
Zastaviť stáť!

LOUIS:
Pre tých ktorí nevedia!: Všetci z vás ma budete volať Herr Louis Wagner. Viete o tom, že zničím každého kto sa mi postaví do cesty! Takže poslúchajte! Možno na vás zaberie konečne to že som mladý a budete mať predo mnou rešpekt.

OW: Synaak dobre ti to ide.
L: Ďakujem otec! Robím presne to, čo uznám za najlepšie. Oni si nič iné nezaslúžia!
OW: Presne tak! Ale musím uznať, že ženy tu majú fakt pekné! (Obmotal si prst okolo mojich vlasov)
A:Dajte....
OW: Drž hubu a hýb sa! Predsa len nemáaš právo niečo dodať!
L: Presne tak otec, dobre im takto!

AVA:
Nechápem ako sa z toho môžu tešiť. Nič sme im ako Amričania neurobili. Hovorili sme im, že nemáme dostatok zbraní na to aby sme im ich poslali a oni si mysleli, že sme ich oklamali a ich nenávisť stúpla až na vojnu.
Prečo sú také zlé časy?!


Zakázaná láskaDonde viven las historias. Descúbrelo ahora