Anonymous |Z.M.| [SK TRANSLATION]✔️

ending 2 /THE END/

NA PROFILE MÁTE NOVÝ TEXTOVACÍ PRÍBEH S HARRYM
2 Z DVOCH MOŽNÝCH

"Sme na mieste. Veľa šťastia." Povedal muž,ktorý ma sem celý čas viezol. Usmiala som sa,do rúk chytila všetky moje tašky a vyšla von. Stála som oproti veľkej budove,ku ktorej som sa neistými krokmi vydala a zaklopala na dvere.

"Áno?" Započula som niekoho zvonivý hlas,hneď ako sa otvorili dvere.

Stál predo mnou sám Zayn Malik. Jeho tmavé vlasy boli nedbalo rozcuchané a malé pramienky mu zasahovali až do tváre. Jeho pery boli presne také ružové ako na obrázkoch. Venoval mi žiarivý úsmev a ja som mala čo robiť,aby sa mi nepodlomili kolená.

"Uh ahoj,Han. Poď dnu." Nervózne pokrčil ramenami a ustúpil sa,aby som mala voľný priechod do jeho domu.

Potlačila som svoje výkriky nadšenia,ktoré som tak chcela vypustiť von a pomalými krokmi si išla sadnúť na veľký gauč v priestornej obývačke.

Zayn sa posadil do kresla oproti mne,prekladajúc si jednu nohu cez druhú.

"Tak,ehm,ako sa máš?"

"Myslela som si,že prvého stretnem Zaina," Naraz sme prehovorili.

Zayn s povzdychom prikývol.

"Počul si ma?" Nervózne som sa naňho pozrela.

"Zlatko,ja som Zain." Zasmial sa.

"Viem,že si Zayn,ale ja som mala stretnúť iného Zaina ešte pred tebou."

"Nie,Han. Zain a ja sme tá istá osoba." Úprimne sa na mňa pozrie,ale ja v jeho očiach zazriem aj náznak viny.

"Ty si č-čo?"Prekvapene som sa rozkašľala snažiac sa potlačiť všetky otázky,ktoré so naňho chcela vyvaliť.

"Ja som solidevidence. Bol to môj blog.Ja som Zain,Han." Povzdychol si,smutne sa pozerajúc do zeme.

Doširoka som otvorila oči. Chcela som k nemu natiahnuť ruku a upokojiť ho,ale miesto toho som len ostala sedieť s otvorenými ústami. Zayn mal oči zavreté. Neustále si hrýzol spodnú peru,snažiac sa potlačiť nervozitu,ktorá sa prejavovala hlbokými a ťažkými nádychmi a výdychmi.

"Dobre,tak toto som nečakala." Zasmiala som sa.

Pozrel sa hore. V jeho očiach tancovali milióny iskričiek,ktoré som ja však mohla vidieť vďaka jeho dlhým mihalniciam,iba zriedka.

"Si naštvaná?"

Zahryzla som si do pery,krútiac hlavou do strán na znak nesúhlasu. Okamžite sa naširoko usmial a postavil sa z kresla. Neistými krokmi prišiel ku mne a rukou naznačil aby som vstala. Hneď ako som tak urobila,som sa už utápala v jeho silnom objatí. S povzdychom si položil hlavu na moje rameno a spokojne sa usmial.

"Bál som sa,že ma budeš neznášať."

Zakrútila som hlavou a trošku sa odtlačila od jeho tela,aby som mu mohla vidieť do očí. "Nemal si sa prečo báť. Chápem ťa. "

Zayn sa usmial nad mojou odpoveďou a prikývol.

"Bože,ani nevieš aký som bol kvôli tomuto nervózny. Som rád,že si ma pochopila." Zasmial sa a červeň v jeho lícach skryl v záhybe môjho krku,kde si hlavu položil.

Bojovala som s nutkaním ho pobozkať,či len vdýchnuť jeho úžasnú vôňu. Nakoniec som ho len pohladila na chrbte. Zayn sa odtiahol a šťastne sa zasmial. Vyzeral tak zlato.

"Nechceš si oddýchnuť? Verím,že si po celom dni poriadne unavená." Spýtal sa jeho dokonalým,jemne chrapľavým hlasom.

Prikývla som,nespúšťajúc ho z očí. Neverím,že zrovna ja mám také šťastie.