GINGER

1.Kapitola

V malom mestečku York sa žije dobre aj keď pred pár dňami tu bol rozruch lebo okradli pani Sprautovú (starú,malú, kus pri sebe paní) z vedľajšej ulice.Ak mám povedať pravdu nebolo mi jej ľúto,viem nemala by som byť taká ale mám na to dobrý dôvod.Keď som bola malá kričala na mňa že vraj som jej ukradla črepník ,o týždeň na to našla rozbitý črepník pri psej búde a vysvitlo že to bol jej milovaný pes.Inač sa tu žije fajn.Keby nebolo mojej milovanej rodiny a skvelých priateľov neviem kde by som teraz bola.Moja mamka dlhá,chudá,hnedooká čiernovláska tak by som ju najlepšie opísala sa vola Tina Evanová za mlada Bernová. Môj otec dlhý,čiernovlasý,modrooký svalnatý muž Tom Evan. No a ja sa volám Lia Evanová mám 16,zmysel pre humor a ryšavé vlasy.Nikto poriadne nechápe ako to že mám ryšavé vlasy keď obidvaja rodičia majú čierne.Pravdu povediac ani ja som to nechápala a keďže je tu ešte moja babka Mary Evanová ona mi všetko vysvetlila:"Tvoj otec mal ryšavé vlasy keď bol malý ale rokmi jeho vlasy stratili svoju farbu a teraz ich ma čierne."povedala svojím priateľským tónom."Takže aj moje vlasy budu čierne?"zľakla som sa síce som nenavídela svoje vlasy ale predstava že prídem o ryšavú farbu bola hrozná. Nenavídela som svoje vlasy lebo jeden čas som mala prezývku "Ryšavá jalovica".Jednému chlapcovi z našej triedy sa to zapáčilo až tak že mi dosť nepekne nadával ja som si vtedy iba pomyslela že taký debil ako on ma nedokáže uraziť už len jeho meno stálo za to aby som ho nebrala vážne volal sa Frienze Bong...

"Nie neboj tvoje vlasy nestratia svoj bronz." povedala a usmiala sa. Cítila som sa spokojne a odpila si z čaju. Nevedela som či to bolo tou príjemnou vôňou toho čaju alebo tým že zostanem ryšavou. Dlho po tom sme sa s babkou rozprávali o pani Sprautovej. Keď ručička na jej starobylých hodinách ktoré som vždy obdivovala odbili tretiu hodinu.Rozlúčila som sa s babkou a šla domov.Babka bývala štyri bloky od nášho domu. Námesačníková ulica bola dlhá. Cestou som si pohmkávala čo robím dosť často.Raz sa mi napríklad stalo že bola hodina a mali sme písať trest.Cela trieda bola ticho čo bolo nezvyčajné a ja som si začala pohmkávať a keďže som o tom nevedela cítila som iba slabé štuchnutie do rebier bol to môj najlepší priateľ..TRESK!Ocitla som sa na zemi pred sebou som videla siluetu chlapca vysoký,štíhli,modrooký hnedovlasý chlapec a ja som hneď vedela že je to môj najlepší priateľ."James!"skríkla som pobavene.On sa iba uškrnul,podal mi ruku aby ma zdvihol a podotkol:"Zase lietaš v oblakoch Evanová?"usmial sa a ja som jeho úsmev opätovala."A ty na ihrisku Wood?"uškrnula som sa a vtom som si spomenula že dnes hrali futbal proti Cambridge tak som dodala:"Dúfam že ste vyhrali."ale on iba pokrútil hlavou a zahľadel sa do zeme."Né?Čo sa stalo, veď dobre hráte."spýtala som sa zo záujmom vedieť to.Konečne zdvihol hlavu a veľké modré oči uprel na mňa."Debil Frienze keby dobre strelil tu penaltu mohli sme vyrovnať skončilo sa to 4:3 pre nich."povedal namrzene.Otočil hlavu s náznakom či zostávam alebo idem s ním tak som odcupkala k nemu a šli sme ďalej."Je mi ľúto že vám to nevyšlo ale nabudúce to bude určite lepšie."žmurkla som naňho.Šli sme smerom na Goldovú ulicu ktorá bola naša.Cestičku pekne ozdoboval lúč svetla a malé stromčeky ktoré vytŕčali z každej záhrady.Na našej ulici bolo 5 domov z každej strany.Náš bol druhý z pravá a Jamesov štvrtý z ľavá.Pomaly bolo vidieť náš dom a ja som sa tešila že si vezmem knihu a pôjdem si čítať na terasu."Čo dnes robíš?"spýtal sa James po dlhom tichu a zastali sme lebo sme boli už pred mojim domom.Ja som iba pokrčila plecami."Vieš lebo o pol piatej mám tréning tak či by si nechcela..." "Áno rada sa pôjdem pozrieť na tvoj tréning"skočila som mu do reči.Bolo vidieť na ňom že sa mu nálada zlepšila."Dobre tak o pol piatej."usmial sa a ja som ho na rozlúčku postískala,uškrnula a odyšla domov.