Bolo 16:00 keď som dočítala.Len tak pre zaujímavosť čítala som knihu od Jhona Greena Papierové mestá. Pomaly som vstala z drevenej stoličky ktorá bola na terase a šla som sa prezliecť do kraťasov. Rifľové kraťasy,biele tričko,karovaná košeľa a starie ošúchane NIKE botasky. Takto som sa najradšej obliekla keď som mala ísť na Jamesov tréning.Rýchlo som si zaviazala šnúrky a utekala k jeho domu. Na moje prekvapenie už stál pred mojou bránkou."Ahoj.Ideš?"spýtal sa a otvoril bráničku.Prikývla a podišla k nemu.Ihrisko bolo na vedľajšej ulici (kde bývala aj pani Sprautová).Veľký trávnatý pľac lemovaný zábradlím a na boku sa rozprestierala veľká tribúna."Idem do šatne."povedal a pohladkal ma po chrbáte."Dobre ja si pôjdem sadnúť."pomalým krokom som sa blížila k tribúne.Keď som bola asi pol metra od betónových schodov ktoré viedli hore do tribúni cítila som ako ma niekto ťahá za tričko. Najprv som sa zľakla ale keď som zistila že to bola len Alice uľavilo sa mi.Alice bola vysoká,hnedooká čiernovláska a poznali sme sa už od škôlky boli sme také niečo ako NK (najlepšie kamošky)."Ahoj niečo sa stalo že ma ťaháš za tričko?"zachechtala som sa ale ona ma ťahala ďalej.Došli sme až za tribúnu keď zo seba vytiahla:"Ty chodíš s Jamesom?".Trošku šokovaná jej výrazom ktorý ma chcel pravdepodobné prebodnúť som povedala:"Nie na čo sa ma to pýtaš veď vieš že sme len ka..." "Dobre"skočila mi do reči."Tak sa maj."otočila sa a svižným krokom odišla.Približne dve minúty som tam stála nehybne a nechápala čo sa tu udialo.Bola som zvyknúta na také otázky ale nikto sa nesprával takto podozrivo.Na koniec som to nechala tak a šla si sadnúť na tribúnu.Okrem mňa tam nebol nikto tak som si sadla do prvého radu.V diaľke som videla ako zo šatne vychádza tím futbalistov. Vpredu bol James za ním Frienze a ako posledný zo šatne vychádzal chudý čiernovlasý chalan ktorého som predtým nikdy nevidela. Pomyslela som si že to bude asi nováčik.Veľmi som nad tým nerozmýšľala a sústredila sa na ich tréning.James bol naozaj dobrý strelil šesť gólov zo šiestich.Pri každom jeho úspechu som zatlieskala prestala som až vtedy keď som zistila že som upútala pozornosť trénera ktorý na mňa zagánil.V polke tréningu som počula známe dievčenské hlasy.Naklonila som hlavu aby som videla.Niekto sedel na lavičke a mne hneď doplo že je to Padma Nelsonová zo svojou bandou namachlených dievčat.Padma bola moja nepriateľka vždy sme sa škriepili už od škôlky.Napríklad v škôlke mi vyliala pohár s vodou na moju posteľ a potom všetkým povedala že som sa počúrala. Samozrejme nenechala som to len tak povedzme že nikto by nechcel nájsť vo svojej topánke blato s červíkami.
"A ja na to..." Padma zase tárala o nejaké nezáživnej sprostosti.James zjavne počul ich rozhovor a pozrel sa na nich."Ahoj James!"vykríkla Padma.Tak trochu divne som sa na nu zachsichtila s výrazom 'puknem smiechom'alebo 'To myslíš vážne?'.Naštastie ma nevidela, chcela som vedieť jak na to zareaguje James.On sa na nu pozrel s odporom a ukázal dosť neslušné gesto na to Padma prudko vstala a odišla preč, jej kamrátky ju napodobnili.Ja som sa iba uškrnula a môj pohľad spadol na Jamesa ktorý sa tiež na mňa pozeral a usmieval sa.
Bolo 17:30 keď sa skončil tréning.Čakala som Jamesa pred šatňou.Ako prvý vyšiel neznámi chlapec.A keďže niesom veľmi komunikačný tip snažila som sa tam nenapadne stáť."Ahoj" prihovoril sa mi a zastal vedľa mňa."Ehmm...Ahoj"pozdravila som sa jak najväčší lúzer ale napriek tomu som sa usmiala.Bol trochu nižší ako ja ale sympatický."Na koho čakáš?"povedal ale kým som stihla odpovedať na jeho otázku už letela ďalšia :"Prepáč ja som Tobias Lestreng " podal mi ruku a ja som ňou zatrisla:"Ja som Lia Evanová a čakám na Jamesa."rýchlo odtiahol ruku."Vy spolu cho..."."Nie sme len kamaráti"usmiala som sa."Si tu nový?"konečne som mohla položiť tu otázku ktorá mi chodila po rozume."Hej prišiel som z Londýna."zo šatne vyšiel James a s úsmevom na tvári sa blížil k nám.Zastál vedľa mňa a položil mi ruku cez plece."No čo Tobias už si mi začal baliť priateľku?"uškrnul sa."Nie neboj len sme si pokecali.Čau James,Ahoj Lia."dokončil a odišiel.
Smerom domov sme sa rozprávali s Jamesom o treningu."Čo je medzi tebou a Padmou?"spýtala som sa s úškrnom na perách."Nič možno dvoj metrový odstup."zasmial sa."Ale ne vážne prečo sa ti pozdravila?"trochu blbú otázku som mu dala a modlila som sa aby to nepochopil tak že mu zakazujem sa s ňou rozprávať alebo také niečo ."Pred pár dňami sa ma pýtala či nejdem s ňou von samozrejme som odmietol ale nedala sa odbyť tak si asi zmyslela že najlepšie bude prísť osobne."dopovedal a pozrelsa pred seba .Už sme boli na našej ulici.Ani som sa s Jamesom nerozlúčila a už som uháňala domov.Keď som vošla do vnútra prvé čo som urobila bolo že som si ľahla do postele a okamžite som zaspala.
YOU ARE READING
GINGER
Random"Je smiešne ako ľudia dokážu pokaziť jednu chvíľu a jedna chvíľa celý život."............... Moje meno je Lia Evanová. Bývam v malom mestečku York a navštevujem strednú školu Leys. Mám 16 a 168 cm. Moje ryšavé vlasy ladia s mojimi malými pehami a v...