Spomienky
Mama:Alex nekorčuluj sa na ceste
Alex:Preboha mami čo sa mi môže stať keď tu nechodia autá?
Mama:Jak vieš že tu nechodia autá?
Alex:Neodpovedala si mi na otázkú!
Mama:Ani ty mne!
Alex:Ja som sa pýtala prvá!
Mama:Alex pozor ide auto!!!!!
Otvorila som oči.Chcela som sa postaviť ale hneď jak som to skúsila má začalo všetko bolieť a ja som spadla späť na bielu postel.Počkať biela postel?A biele steny?Bože môj veď ja som v nemocnici.Zrazu sa rozleteli dvere a izby vošla zdravotná sestrička.
Z. Sestra:Vďaka bohu uz si hore
Ja:Kolko som som spala?
Z. Sestra:tri týždne
Ja:Mne sa to zdalo ako jeden deň
Z. Sestra:Nechám ťa tu,zatial idem zavolať tvojej rodine a moje meno je Erika
Ja:Ok
Usmiala sa a odišla z izby.O niekolko minut sa znova otvorili dvere a ja som v nich uvidela mamu,otca a môjho brata Filipa.Všetci sa postavily okolo mojej posteli.
Filip:Tak ako ségra?
Ja:Najradšej by som vyskočila z okna a zdrhla z tejto hnusnej nemocnice
Videla som ako sa snažil zadržať smiech.Ja som sa iba pousmiala.Rodičia ma začali objímať a hovorili že sú šťastný že som sa prebrala.
Filip:Mohli by ste ma tu nechať osamote s Alex?
Mama:Iste
Rodičia odišli a Filip pristúpil bližie k mojej posteli.
Filip:Snáď ťa to poteší
Povedal a z vrecka vybral niaký lístok.Podal mi ho a ja som sa mohla pozrieť čo je tam napísané.Pootvorila som ústa. Boli to lístky na 4Fans!
Ja:Ako si ich zohnal sú už týždeň vypredané
Filip:Vyhráli sme tu Gogovu súťaž
Ja:To je úžastne!
Neviem ako som to urobila ale vykočila som z postele a silno objímula Filipa.Nevnímala som tú strašnú bolesť.Teraz som si užívala prítomnosť môjho super brata.
