"126, 127, 128..." hádzala som si loptičku o stenu. 'Asi mi z toho šiblo videla som Tris ako sa vracia z lesa aj s tým chlapcom...POČKAŤ!' zbehla som dole a s prekríženými rukami čakala pred dverami. Stále. Stále. 'Dopekla zdá sa mi to alebo sa vytratili.' opatrne som vyšla von z dverí a uvidela Tris ako sedí na schodoch pred domom a niečo si brble. "Um Tris?" poklepkala som ju po rameni. Pomaly sa otočila a usmiala sa na mňa. Počkať to bol úprimný úsmev? "Ideš do vnútra?" usmiala som sa naspäť a odstúpila na bok aby mohla prejsť. Postavila sa a namierila si to rovno do svojej izby. "Dobrú!" povedala a zabuchla dvere od svojej izby. Párkrát som žmurkla a potom si ľahla na posteľ rozmýšľajúca čo sa stalo.
Neviem ako ale zaspala som. Keď som sa ráno zobudila do nosu mi udrela vôňa toastov. Postavila som sa na nohy a zišla dole. Tris sedela už oblečená na stoličke a jedla toast. Mama bola v kuchyni a Erik sedel a čítal noviny. Typické ráno. Sadla som si a zjedla svoju porciu raňajok. "Takže ako ste sa mali?" opýtam sa mami a tá sa na mňa žiarivo usmeje. "Bolo nám krásne. Dokonca sme stretli aj Kiaru!" usmiala som sa nad posledným slovom. Kiara bola dlho mamina opora keď nás otec opustil. Chvíľu sme aj u nej bývalí. Vždy som sa s ňou rozprávala ako s najlepšou kamarátkou aj keď bola dospelá. Vtedy som mala pätnásť a teraz mám už konečne sedemnásť. Za chvíľu budem dospelá aj ja a teším sa na to. Konečne pôjdem sama do môjho vysnívaného Londýna! Všetko mi tam príde romantické a plné harmónie. S mojich hlbokých myšlienok ma vyrušilo maminno rozprávanie. "Hej choď sa prezliecť Mel musíš ísť do školy!" usmiala sa a ja som stuhla. Nová škola rovná sa nový ľudia. Nový ľudia rovná sa... . Preglgla som. "Neboj niesme taký zlý." usmiala sa Tris a ja som jej úsmev automaticky vrátila. Jediná výhoda je že som s Tris v ročníku. Dúfam že ma zoznámi s jej partiou. Ak nejakú má. Tris sa mi nezdá ako priateľský typ ake kto vie možno sa pár priateľských emákov nájde. Pri mojej poznámke som sa musela zasmiať. Tris sa na mňa začudovane pozrela ale ja som už smerovala k mojej izbe. Dala som si na seba čierny top a skinny džínsy. Riasenka, tiene a make-up.. tak asi som hotová.
Pomaly som zišla dole a zobrala si moju čiernu tašku s tyrksovými vzormi. "Tak ja už idem majte sa!" zakričala som a vyšla z dverí. Nechcela som chodiť s Tris do školy lebo sa mi to zdalo čudné...alebo divné? Alebo nezvyčajné? Z mojich myšlienok ma vyrušil silný náraz. Spadla som na zem a začala si šúchať buchnutú hlavu. "Oh. Prepáč nevidel som ťa!" zdvihla som hlavu a tam stál chlapec s hnedými vlasmi a zeleno-žltými očami. "Um... v pohode." usmiala som sa a postavila sa na nohy. "Grayson Grayson Spencer." usmial sa a asi čakal to isté odo mňa. "Ja som Mellanie. Mellanie..." na chvíľu som sa zamyslela. Mám povedať moje priezvisko alebo môjho budúceho otca... "Mellanie Grant-Brown." na sucho som preglgla. "Máš niečo spoločné s Tris Grant?" zaklipkal očami a naklonil hlavu ako hlúpe šteňa. "No okrem toho že je moja nevlastná sestra...asi nič" vzdychla som si. Pravda bolí. "Rada som ťa spoznala Grayson ale teraz musím ísť do školy." falošne som sa usmiala a pridala do kroku. "Môžme ísť spolu!" zakričal z diaľky Grayson no ja som pokrútila hlavou. Po chvíli som prišla do školy. V tej minúte som oľutovala že som odmietla Graysonovú pomoc...
Krátke, krátke, krátke!
Ja viem ale keďže to píšem o polnoci som troška ospalá viete :) Každopádne je tu ďalšia časť príbehu a ďalšie postavy! No ešte sme sa stále nedostali k zápletke [ja viem je to iba tretia kapitola takže čo vlastne chcem :D] a preto bude kniha vychádzať častejšie! Každý VOTE ma poteší ale aj COMM by ušli ^^ A teraz som znela hrozne XD Dobré takže majte sa super-ultra-mega-fajn!
Vaša : Book_Lover892
